Svet 3. októbra 2015 (HSP/aleteia/Foto: TASR-dms obs)

Ukazuje sa, že vakcíny, ktoré obsahujú bunkové línie z ľudských plodov (potratených detí), vôbec nie sú bezpečné

Dr. Theresa Deisherová je vo vede, výskume a etike známou osobou. Má doktorát z molekulárnej a bunkovej fyziológie na Stanfordskej Univerzite a strávila viac než 20 rokov v komerčných biotechnológiách pred tým, než založila Inštitút Sound Choice Pharmaceutical institute (SCPI), ktorý propaguje informovanosť konzumentov o širokom využívaní ľudského materiálu z potratených detí v lekárskom a kozmetickom priemysle, rozvoji a komercializácii.

Deisherová okrem toho vlastní 23 patentov, ako prvá objavila dospelé kmeňové bunky srdca a je poprednou výskumníčkou v oblasti výskumu dospelých kmeňových buniek už dvadsať rokov. Je zakladateľkou AVM Biotechnology, ktoré sa venuje objavom, rozvoju a obchodu s bezpečnými, účinnými a predovšetkým etickými technológiami s kmeňovými bunkami pre regeneratívnu medicínu a onkológiu.

S Deisherovou sa zhovárala Zoe Romanowsky pre portál Aleteia.org aj o tom, prečo by rodičia a verejnosť nemali byť unáhlení pri podpore povinného očkovania a tiež by nemali veriť, že všetky vakcíny sú bezpečné.

Dr. Deisherová, vaše vedecké zázemie tvorí molekulárna a bunková fyziológia ako aj biotechnologický priemysel. Ako ste prišli k vedeckému záujmu o vakcíny a ich bezpečnosť?

Dali sme si úlohu vyvinúť alternatívne vakcíny z morálnej a filozofickej perspektívy. Keď čítate o vakcínach, neujde vám kontroverzná téma autizmu a vakcín a ich možného spojenia. Kľúčovým pre nás bolo zistenie, že niekoľko vedeckých článkov, ktorých cieľom bolo zamietnuť akúkoľvek spojitosť, v skutočnosti preukázali veľmi silné spojenie autizmu s vakcínami. Toto spojenie sa týkali miery výskytu autizmu a používania vakcín vyrobených z buniek ľudského plodu. Preto sme sa podujali na výskum čo najväčšieho počtu krajín, kde autizmus a informácie o vakcínach boli verejnosti prístupné a primerané. Za tie desiatky rokov a naskrz viacerých kontinentov sa dokázalo, že jestvuje spojenie medzi využívaním vakcín vyrobených z potratených detí a výskytom autizmu.

Vládou nariadené povinné očkovacie programy (v USA, pozn. red.) momentálne veľmi rozdeľuje spoločnosť. Ako vedkyňa a matka nie ste proti vakcínam, ale veríte, že existujú vážne problémy s vakcínami, ktoré musia byť jasne vypovedané. Mohli by ste vysvetliť túto vašu pozíciu?

FDA (Federal Drug Administration) diskutuje o bezpečnosti používania ľudských bunkových línií plodu vo vakcínach už 50 rokov a ešte stále neboli vykonané bezpečnostné štúdie. Nikdy nebola vykonaná epidemiologická štúdia, ktorá by zvažovala relatívne riziko autizmu na základe zloženia vakcín s obsahom buniek plodu, kam patria vakcíny MMR II, Varivax, Vaqta, Havrix a Pentacel.

U ľudí, ktorí spochybňujú americký očkovací kalendár a ozývajú sa proti skutočnému nebezpečenstvu adjuvansov vo vakcínach ako aj dlhodobému pôsobeniu kalendárneho očkovania na prirodzenú imunitu, sú tieto obavy racionálne ale aj vedecké. Je smutné a udivujúce, že civilizované a racionálne diskusie o týchto obavách sú neustále napádané obštrukciami farmaceutického priemyslu, médiami a často aj našimi volenými zástupcami, pediatrami, či rodinnými lekármi.

Stále jestvujú obavy, že vakcíny môžu spôsobiť alebo spustiť autizmus či iné vývinové poruchy. Mnoho expertov tvrdí, že nemáme dôkaz o tom, že by vakcíny spôsobovali autizmus. Mnohí rodičia však tomu neveria. Graf na stránke organizácie Sound Choice ukazuje, že najväčší výskyt autizmu v krajinách sa zhoduje so zavedením vakcín vyrobených z buniek potratených detí. Je to práve tento fakt, ktorý sa opomína – že to nie sú vakcíny samy o sebe, ale že nebezpečné sú len niektoré vakcíny? Prečo sa táto skutočnosť neobjavuje v štúdiách, ktoré sú odporúčané ako hodnoverné vládnymi agentúrami a farmaceutickými spoločnosťami?

Áno, práve tento kúsok nám do mozaiky chýba. Nie je to MMR, ale fetálne kontaminanty v MMR. To sa nezobrazuje v štúdiách, pretože máme už niekoľko takto vyrobených vakcín. Štúdie sa pozerali len na MMR, ale nikdy nie na vakcíny vyrobené z plodov. Je len veľmi málo detí, ktoré nie sú vôbec vakcínované, a v prevažnej väčšine prípadov, kedy rodičia odmietajú vakcíny, odmietajú len jednu alebo dve – väčšinou MMR a DTaP, pretože tie sú známe a verejnosť vníma ich spojitosť s autizmom. Avšak dieťa, ktoré nemalo MMR vakcínu, pravdepodobne dostalo Varivax (proti kiahniam) a (alebo) Vaqta či Havrix (hepatitída A). Preto je potrebné viesť štúdie tak, aby brali do úvahy otázku relatívneho rizika autizmu aj ak dieťa bolo zaočkované akoukoľvek, či už kombinovane, alebo všetkými vakcínami vyrobenými z ľudských plodov. Takúto štúdiu zatiaľ ešte nikto nevykonal.

V podstate, ešte žiadna štúdia nehľadela na spojitosť medzi vakcínami z ľudských plodov a autizmus. Ak máte päť zapáchajúcich sáčkov so smetím a vynesiete von jeden a smrad pritom nezmizol, vyvodili by ste z toho záver, že tento jeden vynesený sáčok nemal so smradom nič spoločné? Samozrejme, že nie. A tak oni všetci sa pozreli síce na MMR II, ale väčšina týchto detí dostala aj vakcínu proti kiahniam a Hepatitíde typu A – pričom obe tieto vakcíny obsahujú bunky z plodov potratených detí. Okrem toho, žiadna štúdia sa zatiaľ nepozrela ani na deti, ktoré žiadne takéto vakcíny s bunkami plodu nedostali. A pritom už dáta existujú. Mennoniti očkujú, ale nie takýmito vakcínami, a miera výskytu autizmu u ich detí je nulová.

Okrem nemorálnosti využívania bunkových línii z potratených detí na prvom mieste, prečo sú tieto vakcíny tak problematické?

Tieto vakcíny sú v podstate kontaminované zbytkami plodových bunkových línií, u ktorých je známe, že sú schopné spustiť autoimunitnú a inzerčnú mutagenézu, čo nastáva vtedy, keď sa cudzie DNA samo dostane do ľudského genómu recipienta. Je to prirodzená mutácia, ktorá môže spôsobiť chorobu, ak sa dostane na nesprávne miesto. Približne 85% genómu je náchylných ku chorobe, ak sa takáto „inzercia“ objaví.

Údajne sa tiež zaoberáte skutočnosťou, že vakcíny s bunkami potratených detí môžu mať spojitosť s rakovinou u detí a inými vážnymi chorobami, ktoré sa možno roky neobjavia. Môžete to vysvetliť?

Inzerčná mutagenéza sa objavuje najľahšie v kmeňových bunkách. Lymfómy a leukémie obsahujú isté podtypy, ktoré zapríčiňujú mutácie v kmeňových alebo progenitorových bunkách. Ak sa inzerčná mutagenéza objaví v kmeňovej bunke, tá ostáva spiaca v zárodočnom centre v prípadoch BL, FL a DCLBL, až kým sa nespustí jej rast a dozrievanie prítomnosťou antigénu (baktéria alebo vírus, atď.). Dozrievanie zahŕňa proces, ktorý sa nazýva hypermutácia a „class switching“ (rekombinácia, prepnutie tried pri produkcii protilátok). Zle namierená hypermutácia je známa ako pravdepodobný mechanizmus v B-bunkových lymfómoch. Ak B-bunkový predchodca alebo kmeňová bunka sa stala recipientom inzerčnej mutagenézy, táto inzercia môže zasiahnuť do normálnej rekombinácie (class switching) a viesť ku chormozonálnym translokáciám a iným abnormalitám, ktoré spôsobujú rakovinu. Inzerčná mutagenéza vrhá bunku do následného rizika dodatočných mutácií a chorôb.

Článok v originálnom znení si môžete prečítať tu.