Experti vyhodnotili možnosť zásahu hackerov do prezidentských volieb na Slovensku

Bratislava 21. februára 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Lukáš Grinaj)

V súvislosti s prezidentskými voľbami na Slovensku sa do popredia pochopiteľne dostáva otázka elektronickej bezpečnosti prezidentských kandidátov. Spoločnosť Binary Confidence, ktorá poskytuje svoje služby v oblasti IT bezpečnosti pre klientov z rôznych oblastí (bankovníctvo, finančné služby, priemyselná výroba, zdravotníctvo, informačné a komunikačné technológie…) pripravila mediálne stretnutie, v ktorom odborníci spoločnosti Binary Confidance slovenským novinárom predstavili najčastejšie spôsoby vykonania hackerských útokov, takéto útoky by mohli ohroziť aj jednotlivých prezidentských kandidátov na Slovensku

Podľa špecialistov spoločnosti Binary Confidence – Pavla Draxlera, bezpečnostného analytika, a spoluzakladateľa spoločnosti Binary Confidence (procesná bezpečnosť a tréning kybernetickej bezpečnosti) Jána Andraško (spoluzakladateľ spoločnosti Binaray Confidence, sieťový špecialista, bezpečnosť IT sietí a systémov) či Petra Kleinerta (programátor, architekt a bezpečnostný expert pre SAP Cloud a In-Memory Computing) – dobre riadeným útokom hackeri dokážu ovplyvniť boj o prezidentské kreslo a o hackerskom útoku kandidát nemusí vôbec vedieť. Zároveň cena za hacknutie počítačov alebo elektronickej pošty nemusí byť vôbec vysoká, môže sa rádovo pohybovať v stovkách eur. Pri hacknutí sa protikandidát a útočník môžu v predstihu dostať k stratégii svojho protivníka, čo mu umožní lepšiu prípravu a reakciu pred kamerami v politickom boji. Kým útočníkovi stačí nájsť jednu medzeru v bezpečnostnom systéme, obrana musí koncepčne zabezpečiť všetky možnosti, aby k takémuto vývoju nedošlo. Na väčšinu úspešných jednoduchých útokov stále stačí bežný počítač, dlhodobý útok na kampaň je však podstatne časovo a finančne náročnejší (tisícky eur).

Pri charakteristike možných útokov sa odborníci Binary Confidence opreli do európskych a amerických médií, ktoré často píšu o získaní časti emailovej komunikácie Hillary Clintonovej, ktorú mali získať ruskí hackeri. Ako vieme, Clintonová nakoniec v boji o prezidentské kreslo podľahla súčasnému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Podľa odborníkov z Binary Confidence krátko pred prezidentskými voľbami ruskí hackeri pracujúci pre tajné služby odoslali spear–pishingové emaily viac ako 300 osobám z Demokratickej strany, vrátane Johnovi Podestovi, šéfovi volebnej kampane Clintonovej. S využitím falošnej webové stránky (spoofed page) sa ruským hackerom podarilo ukradnúť vyše 60 tisíc emailov Podestu, získané informácie mali viesť k prehre Clintonovej.

Trump túto tému opakovane označil za hon na čarodejnice. Podľa súčasného amerického prezidenta demokrati aktívne na túto tému špekulovali, aby odôvodnili zabitie svojej kandidátky Clintonovej. Ruské úrady tiež opakovane odmietli zasahovanie do amerického volebného procesu. Zároveň Moskva zdôrazňovala, že práve USA sa neraz miešali do záležitostí tretích štátov.

Bez ohľadu na etický rozmer súvisiaci s prienikom ruských hackerov je však zrejmé, že v prípade Clintonovej zlyhali americkí informační experti, ktorí evidentne zanedbali celý balík opatrení a dostatočne nechránili všetky úrovne, odkiaľ prichádzali dáta (fyzická bezpečnosť, ľudia, bezpečnosť, procesy, siete, pracovné stanice, servery). Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že nielen veľmoci (Rusko, Čína, USA), ale aj štáty menšieho významu, majú svoje záujmy, takže zanedbávať informačnú bezpečnosť sa nevypláca. Hackerské útoky sú bežnou súčasťou dnešnej politickej a ekonomickej existencie a netýkajú sa len USA, hackeri často útočia aj v iných krajinách (voľby francúzskeho prezidenta Macrona, údajný ukrajinský prienik do elektronickej komunikácie Surkova, zverejnenie tajných dát členov nemeckej vlády, odpočúvanie Merkelovej zo strany americkej Národnej bezpečnostnej agentúry a pod.).

Aj v prípade Slovenska existuje možnosť, že silné záujmové skupiny stojace v pozadí budú chcieť preferovať niektorého z prezidentských kandidátov, minimálne s využitím konšpiračných a dezinformačných kanálov. Nemožno ani vylúčiť možnosť, že sa bude opakovať scenár hackerských útokov priamo na slovenských prezidentských kandidátov, ako sa to stalo pri prezidentských voľbách v iných štátoch (USA, Francúzsko, Nemecko, Kambodža …).

Téma informačnej bezpečnosti sa na Slovensku podľa odborníkov Binary Confidence ešte stále značne podceňuje. Aj preto spoločnosť Binary Confidence v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom (NBÚ) pripravila už tretí ročník strategickej súťaže Guardians, pri ktorej si študenti vysokých škôl môžu v reálnom prostredí a čase vyskúšať schopnosti ubrániť volebný štáb fiktívneho účastníka boja o prezidentské kreslo proti hackerským útokom. V minulosti sa študenti vysokých škôl snažili pred kybernetickými útokmi ubrániť elektrárne a nemocnice. Ako hackerskí útočníci pôsobia odborníci Binary Confidence. Treba dúfať, že prezidentské voľby na Slovensku prebehnú bez hackerských škandálov.

16. marca 2019 na Slovensku prebehne prvé kolo prezidentských volieb. V prípade, že z prvého kola víťaz nevzíde, prebehne druhé kolo prezidentských volieb 30. marca 2019.

Jednotliví kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky berú prípravy na voľby nesmierne vážne. Takmer tri týždne pred voľbami je v hre o post hlavy štátu 15 kandidátov, odborníci najväčšie šance pripisujú podstatne užšej skupine kandidátov – Béla Bugár (Most–Híd), Zuzana Čaputová (Progresívne Slovensko), Štefan Harabin (nezávislý), Eduard Chmelár (nezávislý) , Marián Kotleba (Ľudová strana Naše Slovensko), Milan Krajniak (Sme rodina), Robert Mistrík (nezávislý s podporou Sloboda a Solidarita a Spolu – Občianska demokracia), Maroš Šefčovič (nezávislý s podporou Smer–SD).

Spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky je definovaný v Ústave SR (články 101 až 107) a v Zákone 180/2014. Voľbu prezidenta musí vyhlásiť predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej NR SR) najneskôr 55 dní pred dňom jeho konania. Prezident je volený v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov, právo na voľbu prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR. Kandidáta na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NR SR, alebo 15 tisíc občanov na základe petície. Za slovenského prezidenta môže byť zvolený každý občan, ktorý je voliteľný do NR SR a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov. Na zvolenie je potreba nadpolovičná väčšina platných hlasov oprávnených voličov. Akonáhle ani jeden z kandidátov v prvom kole nezíska potrebnú väčšinu, prebehne do 14 dní druhé kolo volieb (30. 3. 2019). Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov.