Môj profil 
Predplatné
Dlhodobo pozorovaný klimatický fenomén El Niňo sa objavuje v tropickom pásme Tichého oceánu nepravidelne v závere niektorých rokov, z čoho vyplýva jeho označenie španielskym výrazom pre „Ježiška“. Neobvyklé vytváranie vrstvy teplejšej vody v časti Pacifiku pri pobrežiach Strednej Ameriky výrazne pociťuje nielen morská fauna v danej oblasti, ale prostredníctvom vyvolaných meteorologických zmien aj ľudia žijúci tisíce kilometrov ďaleko.
Podľa predpovedí na základe rôznych modelov je tentoraz potrebné rátať so „Super El Niňom“, ktorý by mohol prekonať extrémne úkazy v Tichomorí na prelome rokov 1997 a 1998. Išlo by tak o „jeden z najsilnejších javov El Niňo, aké boli kedy pozorované“, uvádza stránka Spektrum.de. Na túto možnosť ešte v lete upozorňovali aj ďalšie svetové médiá, ktoré zaviedli výraz „Godzilla El Niňo“, čo je narážkou na fiktívnu skazonosnú príšeru známu z japonských filmov.
Zmeny v prúdení morskej vody a vzduchu, ktoré sprevádzajú El Niňa, sa prejavujú po celom svete vrátane Európy, a to predovšetkým extrémnymi dažďovými zrážkami alebo naopak suchami. Predstavu o možných katastrofálnych následkoch dávajú záznamy z období 1982-83 a 1997-98, keď bol tento jav mimoriadne výrazný. Zatiaľ čo v Kalifornii a južných štátoch USA, ktoré trpia suchom, očakávajú výdatné dažde, v protiľahlej Indonézii či Austrálii môže nastať opačná situácia.
Zatiaľ posledný „Super El Niňo“ z rokov 1997 a 1998 spôsobil v Indonézii obrovské lesné požiare, ktoré sú označované za najrozsiahlejšie za niekoľko storočí. Východnú Afriku v rovnakom období sužovali prudké dažde, ktoré vyvolali epidémiu tzv. horúčky priekopovej prepadliny. Ako ďalšie vtedajšie následky Spektrum der Wissenschaft spomína vznik nového jazera v Peruánskej púšti alebo nedostatok potravín spôsobený suchom na severe Brazílie.
V Európe sa oproti tomu El Niňo v minulosti prejavoval skôr mierne, ako napríklad zmenami v prúdení vzduchu, ktorého intenzita určuje teploty vzduchu a výdatnosť zrážok. Nie je pritom jasné, či mohli s týmto fenoménom súvisieť aj smrtiace povodne v strednej Európe z roku 1997, ktoré mu predchádzali. Podľa článku odvolávajúceho sa na odhady americkej meteorologickej služby „mnohé napovedá tomu, že na prelome rokov nastane veľmi silný El Niňo“, pričom túto pravdepodobnosť vyčísľuje až na 95 percent. Kladie v ňom taktiež otázku, či bude „aktuálny El Niňo najsilnejším za posledné storočia“. Očakávania blížiaceho sa prechodu oceánu i atmosféry do neobvyklého stavu vychádzajú zo zvyšovania teploty morskej vody alebo sily tzv. západných vetrov.
Nemecký časopis však upozorňuje, že nad zverejnenými predpoveďami visí „veľký otáznik“, keďže „ako sa dá tušiť, Ježiško nehrá podľa zaužívaných pravidiel“ a každý z predošlých takýchto javov mal „jedinečný charakter“. Poukazuje pritom na pôvodné očakávanie „Super El Niňa“ už v roku 2014, čo sa nakoniec nepotvrdilo. Podľa Spektrum der Wissenschaft sa tiež predpokladá, že na doterajší mechanizmus vzniku El Niňa majú vplyv celosvetové zmeny podnebia.
S javom El Niňo súvisí aj tzv. La Niňa, pri ktorej sa v rovníkovom pásme Tichého oceánu zhromažďuje namiesto teplej neobvykle studená voda. La Niňa vzniká zvyčajne počas leta nasledujúceho po silnom El Niňovi a okrem iného máva za následok aktívnejšiu hurikánovú sezónu v Atlantiku.
.JPG)
.jpg)
