Aj tu sa jedná len o rozumné a vyvážené ukladanie kariet, ktoré sa musí riadiť statikou, za účelom rastu a prosperity obyvateľov tejto stavby. Ukladanie kariet v hre zodpovedá v našom európskom dome politickým rozhodnutiam, zákonom a jednaniam, ktoré bezprostredne ovplyvňujú náš život a stabilitu nášho prístrešku. Momentálne je stabilita a statika európskeho domu vážne narušená a to  nie len z dôvodu nesprávneho ukladania kariet pri výstavbe, ale aj z dôvodu postupného vyťahovania jednotlivých kariet z už existujúceho komplexu. V Európe máme určitých politických aktérov, ktorí začali ťahať za tú najspodnejšiu kartu, ktorá je súčasťou základne a ktorej vytiahnutie zo spoločnosti by spôsobilo zrútenie celej stavby.

Sú to najmä tí politickí predstavitelia, ktorí od nás neúprosne požadujú platbu nájomného, ale až zaryto odmietajú ochranu našej spoločnej imobílie pred negatívnymi vplyvmi vonkajšieho prostredia a ktorí nás chcú donútiť, aby sme bývali v ubytovni s deravou strechou, bez vrátnika, bez okien a dverí, vzdali sa  ochranného plota a prijímali ďalších nájomníkov do už preplnených bytov. Nakoľko ale noví nájomníci nájomné platiť nebudú, máme prebrať aj túto položku my starí nájomníci. Je len otázkou času, kedy začne prichádzať ku chátraniu objektu a postupnému vysťahovaniu sa pôvodných nájomníkov.

V EU zrušila samozvaná domovníčka svojprávne domový poriadok, spochybnila stavebný zákon a nahradila ich v tejto oblasti kvázi anarchiou, ktorá otriasa základmi Európy ako takej. Nakoľko Merkelovej tlaky a finančné vydieranie v súvislosti s prerozdeľovaním emigrantov do iných krajín neprinášajú očakávaný výsledok a „neposlušné krajiny“ naďalej odmietajú diktát Berlina, sa kancelárka zrejme rozhodla, riešiť situáciu len s „poslušnými krajinami“.

V praxi to znamená zbúranie európskeho domu a z jeho trosiek postaviť novú rezidenciu pod názvom Mini-Schengen pre poslušných a pod dominaciou Nemecka. O takomto útvare sa už vedú vážne diskusie. Z toho vyplýva, že Merkelová radšej dovedie Európu k rozpadu a do katastrofy, ako si priznať chybu s pozvaním emigrantov a následne upraviť jej politiku.

Merkelová jej merkelovaním dostala Nemecko do totálnej izolácie v rámci Európy. Aj jej doteraz (p)oddaní predstavitelia EU ako predseda Európskej rady Donald Tusk, alebo Asselborn, Junckers a iní už zmenili rétoriku a upozorňujú na vysoké riziko rozkladu EU a požadujú od Nemecka zmenu politiky a zavedenie obmedzenia počtu emigrantov, ako uvádzajú viaceré európske média.

No nakoľko je Merkelová silne rezistentná voči názorom a požiadavkám domácich aj zahraničných politikov a tiež vlastného obyvateľstva, je šanca zmeny utečeneckej politiky Nemecka len marginálna. Práve naopak. Včerajším dňom prekročil počet emigrantov v Nemecku hranicu 1 milión. Číslom vyjadrené to je 1 000 000 !!!

Merkelovou to však nepohne a zasadzuje sa za prijatie ďalších 400 000 emigrantov priamo z táborov z Jordánska a Libanonu.  Bezvízový styk s Tureckom a jeho prijatie za člena EU, ku ktorému nás Merkelová núti, hoci ešte do nedávna takýto vývoj striktne odmietala, spustí ďalšiu vlnu emigrantov, tentokrát z Turecka. A nakoľko EU pod vplyvom Merkelovej ruší od polovice 2016 vízovú povinnosť pre Ukrajinu a Gruzínsko, je možné očakávať ďalší prílev nových občanov do EU.

Nemecku zrejme ešte ani to nestačí. Ich spolkový sociálny súd rozhodol, že každý občan EU má po ½-ročnom pobyte v Nemecku nárok na sociálnu podporu. Otázka, čo takéto rozhodnutie spôsobí, je čiste rétorická. Pri takomto nasmerovaní Európy je explózia nášho spoločného európskeho domu len otázkou času.

Z toho dôvodu je potrebné začať uvažovať o spoločenských, hospodárskych  a politických alternatívach a modeloch k rozpadajúcej sa EU. Je otázne, či by sa po už reálnom rozpade Schengenu a po následnom rozklade EU podarilo udržať resp. obnoviť pôvodnú základňu EU, ktorá spočívala  zo spoločnej hospodárskej a colnej únií samostatných štátov s vlastnou suverenitou a menou.

Z dôvodu vysokého prepletenia hospodárskych aktivít, investícií, trhov a iných vzájomných závislostí by bolo potrebné, udržať si aspoň takýto štandard vzťahov európskych štátov. V opačnom prípade nám bude hroziť veľká hospodárska a sociálna kríza, ktorá by mohla vyhrotiť v nepokojoch a konfliktoch ako vo vnútri jednotlivých štátov, tak aj v medzištátnych vzťahoch.

V prípade, že sa Merkelová s jej návrhom Mini-Schengenu a vytvorenia „novej“ EU pozostávajúcej z Nemecka, Rakúska, Beneluxu, Švédska, Fínska a Francúzska, ktorého účasť je neistá, presadí, museli by sme aj my v rámci V4 uvažovať o zintenzívnení našej spolupráce a vytvoriť protipól, ktorý by prezentoval a zastupoval naše záujmy.

To by sa mohlo prejaviť napr. formou určitej konfederácie a spojeniu síl, nakoľko jedno je isté. Jednotlivé štáty a najmä také malé ako je ten náš, nemajú v dnešnej dobe hegemoniálnej EU potrebný vplyv na samostatné presadenie svojich záujmov. Neprivolávajme rozpad EU, o ktorom aj tak nerozhodujeme my, ale buďme zodpovední a prichystajme si načas alternatívne riešenia. Máme na to nie len legitímne právo ale aj povinnosť.

Vilibald Kičin