Analytici zo Slovenskej aliancie moderného obchodu prízvukujú, že sa to často stáva iba preto, že ľudia nechápu rozdiel medzi dobou spotreby a minimálnou trvanlivosťou. V  priemere iba 47% ľudí v EÚ rozumie označeniu „dátum minimálnej trvanlivosti“ na potravinách a ešte menej, iba 40%, rozumie údaju „spotrebujte do“. Výsledkom nepochopenia rozdielu medzi takto označenými potravinami je zbytočné plytvanie, čoho dôsledkom je, že EÚ produkuje obrovské objemy potravinového odpadu.

Odhadom je to 100 mil. ton ročne. Zároveň hrozí ďalší nárasť ak rýchlo nepodnikneme účinné protiopatrenia. Prieskum v EÚ však priniesol aj iné zaujímavé výsledky, na ktoré sa stojí za to pozrieť bližšie, vrátane toho, ako si v tejto problematike vedú Slováci. Ľudia si viac ako v minulosti uvedomujú, že svojim prístupom k potravinám môžu do veľkej miery ovplyvniť to, koľko sa ich napokon vyhodí. Je to dôležité poznanie, lebo domácnosti produkujú takmer polovicu (42%) všetkého potravinového odpadu. Kým v prieskume v decembri 2013 iba 49% opýtaných uviedlo, že uváženejšie nakupovanie a nakladanie s potravinami doma má vplyv na obmedzenie množstva potravinového odpadu, v ostatnom prieskume si to myslí už 63% ľudí. Je to veľmi potešiteľné zistenie, vzhľadom na vyššie uvedený vysoký podiel domácností na produkcii potravinového odpadu. Podľa odborníkov totiž jediná cesta, ako si s tým poradiť, je vyhadzovať ich menej,“ uvádza sa v komentári SAMO.

Zaujímavý je postoj respondentov prieskumu Európskej komisie k otázke, ako by naložili s vybranými trvanlivými potravinami, ak by na nich chýbal údaj o minimálnej trvanlivosti a nepamätali si, kedy ho kúpili. Ako príklad boli konkrétne uvedené špagety, ale do tejto skupiny patria aj ďalšie, ako sú napríklad suché cestoviny, ryža, káva, čaj, tvrdé syry, či džemy. Otázka sa dá chápať aj ako prvý test postoja ľudí k vlaňajšiemu návrhu, ktorý Európskej komisii predložili Holandsko a Švédsko, a od ktorého si tieto krajiny sľubujú zníženie množstva vyprodukovaného potravinového odpadu. Ich návrh vychádza z predpokladu, že keď sa odstráni dátum minimálnej trvanlivosti z uvedených potravín, zabráni sa ich vyhadzovaniu, keďže ľudia sa po jeho uplynutí obávajú tieto potraviny konzumovať.

Prekvapivo veľká časť respondentov (spolu 70%) v prieskume uviedla, že by takúto potravinu zjedla, ak by buď nemala poškodený obal a vzhľadovo by vyzerala v poriadku (36%) alebo ďalších 34% uviedlo, že by ju zjedlo tak či tak. Odborníci z uvedených dvoch krajín predpokladajú, že ak by ich návrh prešiel, množstvo potravinového odpadu v EÚ by sa mohlo znížiť približne o 15%, t.j. 15 miliónov ton ročne.

A ako si viedli v prieskume Slováci? Striedavo, keďže údaj o dátume minimálnej trvanlivosti správne chápe menej Slovákov ako bol priemer v EÚ (38%/47%). Dátum spotreby sme, naopak, pochopili mierne lepšie ako bol priemer EÚ (44%/40%). Dobre sme si ale viedli napríklad v otázke potenciálnej konzumácie neoznačených trvanlivých potravín, v tomto prípade špagiet: oproti 70% priemeru EÚ by ich skonzumovalo 76% Slovákov (50% ak by bol obal nepoškodený a výrobok by vzhľadovo vyzeral dobre a ďalších 26% aj bez ohľadu na to).

Výsledky prieskumu nútia k zamysleniu. Keďže sa ukázalo, že aj u nás nedostatočne rozumieme označeniu potravín, je dôvodné predpokladať, že veľké množstvo končí v koši namiesto toho, aby sa skonzumovalo. Pritom Slovensko na tom nie je v produkcii potravinového odpadu nijako ružovo. Napríklad, kým v Českej republike pripadá na jedného obyvateľa 81 kg potravinového odpadu ročne, na Slovensku je to odhadom 111 kg (601 tisíc ton ročne za SR).

„Kým v Českej republike (ale aj inde v EÚ) je možné trvanlivé potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, za stanovených podmienok, predávať či darovať na charitu, u nás je to legislatívne zakázané a obchodníkom hrozia miliónové pokuty za nájdenie takýchto výrobkov na pultoch. Pretože potravina označená dátumom minimálnej trvanlivosti, ako napríklad minerálka náhodne nájdená v obchode čo len minútu po polnoci tohto dátumu, sa na Slovensku považuje za biologický nebezpečný odpad a tak sa musí bezprostredne po nájdení zlikvidovať. A záporne sa zatiaľ stavajú kompetentní na Slovensku aj k návrhu neoznačovať vybrané trvanlivé potraviny dátumom minimálnej trvanlivosti, ako to navrhuje Holandsko a Švédsko. Pritom iba tento druhý návrh by znamenal, že Slovensko by podľa odhadov vyprodukovalo ročne približne o 90 tisíc ton potravinového odpadu menej ako dnes,“ uzatvárajú svoj komentár analytici zo Slovenskej aliancie moderného obchodu.