Brusel 25. februára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo vyhlásil, že zneužívanie bezvízového režimu na účely žiadania o azyl v EÚ sa musí riešiť systematicky
Európska komisia zverejnila dnes svoje piate hodnotenie fungovania bezvízového režimu s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Macedónskom a Srbskom. Správa naznačila potrebu ďalších opatrení na zachovanie integrity bezvízového režimu a riešenie potenciálneho zneužívania azylového systému EÚ.
“Komisia je aj naďalej odhodlaná zachovať bezvízový styk pre občanov krajín západného Balkánu. Výhody liberalizácie vízového režimu sú viditeľné, pokiaľ ide o posilňovanie medziľudských kontaktov a podnikateľských príležitostí. Zneužívanie bezvízového režimu na účely žiadania o azyl v EÚ sa musí riešiť systematicky a pomocou správneho rozdelenia finančných prostriedkov,” vyhlásil eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitrios Avramopulos.
Komisár upozornil, že dokument EK vytýčil súbor odporúčaní na riešenie faktorov nelegálneho prisťahovalectva a vyzval všetky zúčastnené krajiny, aby túto iniciatívu plne podporili. K hlavným zisteniam EK patrí pokračujúce zneužívanie azylu občanmi krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti.
Počet žiadostí o azyl, ktoré podávajú v krajinách EÚ a v krajinách pridružených k Schengenskému dohovoru štátni príslušníci piatich krajín západného Balkánu, od liberalizácie vízového režimu neustále narastá. V roku 2013 dosiahol najvyššiu úroveň – až 53.705 žiadostí. Údaje za prvých deväť mesiacov roku 2014 predstavujú hodnoty o 40 percent vyššie než za rovnaké obdobie v roku 2013.
Najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ tvoria srbskí občania
V prípade všetkých občanov krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti miera kladného vybavenia žiadostí o azyl v celej EÚ a krajinách schengenského priestoru naďalej klesala, čo znamená, že väčšina žiadostí bola neopodstatnená.
Miera kladného vybavenia bola 3,7 percenta pre občanov Čiernej Hory, 2,7 percenta pre srbských občanov a jedno percento pre štátnych príslušníkov Macedónska. Na druhej strane 8,1 percenta albánskych žiadateľov a 5,9 percenta občanov Bosny a Hercegoviny získalo v roku 2013 medzinárodnú ochranu v EÚ a krajinách schengenského priestoru.
Aj naďalej tvoria najväčšiu skupinu žiadateľov o azyl v EÚ srbskí občania (42 percent v roku 2013), za ktorými nasledujú občania Macedónska a Albánska (21 percent), potom občania Bosny a Hercegoviny (14 percent) a občania Čiernej Hory (dve percentá).
Nemecko zostáva najväčším príjemcom žiadostí o azyl z krajín západného Balkánu oslobodených od vízovej povinnosti, keď v roku 2009 evidovalo 12 percent žiadostí zo západného Balkánu, ale v roku 2014 to bolo už 75 percent všetkých žiadostí.
Komisia odporučila, aby každá krajina západného Balkánu oslobodená od vízovej povinnosti prijala kroky na riešenie takzvaných “tlakových faktorov” nelegálnej migrácie do EÚ, čo znamená zvýšenie pomoci pre menšinové obyvateľstvo, najmä rómske etnikum, posilnenie operačnej spolupráce a výmeny informácií v oblasti riadenia hraníc, migrácie, azylu a readmisie s členskými štátmi EÚ, EK a agentúrou FRONTEX, úradmi EUROPOL a EASO, vyšetrovanie organizátorov nelegálnej migrácie, ako aj trestné stíhanie osôb, ktoré umožňujú zneužívanie bezvízového režimu, a posilnenie kontrol hraníc a zintenzívnenie informačných a osvetových kampaní, ktoré majú bližšie objasniť práva a povinnosti občanov pri cestovaní v rámci bezvízového styku. Čierna Hora, Macedónsko a Srbsko sa pripojili k bezvízovému režimu v decembri 2009, Albánsko a Bosna a Hercegovina v novembri 2010.
mž