Môj profil 
Predplatné
„Spoločnosti, ktoré sa budú uchádzať o verejné zákazky v rámci opatrení zameraných na marginalizované rómske komunity, budú musieť povinne využiť potenciál miestnej pracovnej sily,“ informoval ešte pred rokom splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák.
Dnes jeho slová začínajú naberať reálny význam. Prvé výzvy projektov adresované obciam by mali byť podľa dostupných informácií zverejnené už na prelome októbra a novembra.
Peniaze s eurofondov sa budú môcť využiť na výstavbu komunitných centier, materských škôl, vodovodov či kanalizácií v rómskych osadách. Potenciál využitia miestnej pracovnej sily bude nariadený na základe uplatnenia sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní. Sociálny aspekt spočíva v tom, že bude dôležitý počet ľudí, ktorých zamestná víťaz verejného obstarávania. Pollák vysvetlil, že nielen európska aj slovenská legislatíva už dnes pri verejných zákazkách umožňuje využiť sociálny aspekt.
Takéto zadefinovanie – cez sociálny aspekt – však môže naraziť na niekoľko problémov.
Jednak na praktické problémy, keď podnikateľ bude vo svojej súťažnej ponuke na zhotovenie diela deklarovať prijatie veľkého počtu príslušníkov rómskeho etnika, ale nakoniec, napriek vysokej nezamestnanosti v obci, nebude vedieť tento stav naplniť a bude potrebné určiť, či môže prijať aj pracovníkov, ktorí nie sú príslušníkmi rómskeho etnika a či vôbec splnil podmienky súťaže.
Ale vznikať môžu aj na prvý pohľad banálne problémy, ktoré však môžu mať praktický dosah. Problém totiž môže vzniknúť aj so samotným určením, na koho sa má vlastne sociálny aspekt vzťahovať. Európska únia touto podmienkou chce podporiť zamestnávanie Rómov, pozitívne ich diskriminovať a donútiť podnikateľov, aby ich prijali aspoň pri týchto zákazkach do zamestnania. Pollák ďalej informuje, že „povinnosť zamestnať pri verejných zákazkách určité percento dlhodobo nezamestnaných Rómov plánuje uplatňovať v obciach, kde žijú rómske komunity, ktoré sú zaradené do Atlasu rómskych komunít 2013.“
Materiály k tomuto projektu bežne používajú pojmy ako Rómske etnikum alebo rómska komunita, ako napríklad dokument Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní: Skúsenosti zo Slovenská vypracovaný Andreou Bučkovou z úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Zuzanou Poláčkovou z Neziskovej organizácie EPIC . Mnohí ľudia, ktorých by človek do tohto etnika na prvý pohľad zaradil sa k nemu ale vôbec nehlásia a neuvádzajú si rómsku národnosť ani pri sčítaní ľudu. Ak by ich podnikateľ v svojich zoznamoch pre potreby kontroly zamestnávania príslušníkov rómskej komunity zo strany orgánov EÚ viedol ako Rómov, mohli by namietať.
Podnikateľ, ktorý bude chcieť realizovať zákazku bude musieť zamestnať Rómov z miestnej komunity, ako uvádzajú dokumenty. Dokonca vo výhode bude ten, ktorý ich zamestná viac. Teda bude musieť aj preukázať, že títo konkrétni jeho zamestnanci sú príslušníci rómskeho etnika. Európska únia sa tak v tomto prípade dostáva na tenký ľad, keď pokus o pozitívnu diskrimináciu môže zaváňať rasizmom. Ak podnikateľ bude deklarovať určitý počet ľudí ako príslušníkov rómskeho etnika a iný podnikateľ, ktorý povedzme prehrá v tendri, bude namietať, že ľudia deklarovaní ako príslušníci rómskeho etnika nimi v skutočnosti nie sú, kto nakoniec rozhodne kto z nich je skutočne Róm alebo nie je a určí tak, či víťaz tendra bol vybratý v súvislosti s platnými podmienkami a či ich dodržal?
Sociálny aspekt vo verejnom obstarávaní nie je výdobytkom Slovenska. Využívajú ho mnohé členské krajiny Európskej únie. Napríklad aj Česká republika.
.JPG)
