Môj profil 
Predplatné
Brusel 13. marca 2015 (TASR/HSP-Ivan Sekretarev)
Na sankčnom zozname sú aj bankári Jurij Kovaľčuk a Nikolaj Šamalov
Vedúci Stálych zastúpení členských krajín pri EÚ (COREPER) dnes rozhodli o predĺžení druhého kola sankcií, ktoré boli prijaté vlani, po vypuknutí krízy na Ukrajine. Ide o sankcie, ktoré sa týkajú aj osôb s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina. Platnosť sankcií bola predĺžená do 15. septembra, čo v pondelok 16. marca majú oficiálne potvrdiť ministri zahraničných vecí EÚ.
Únia zaviedla viacero kôl reštriktívnych opatrení, ktoré mali viesť k zastaveniu špirály násilia na Ukrajine. Tie, o ktorých predĺžení diplomati EÚ rozhodli dnes, sa týkajú ľudí, ktorí svojou činnosťou “podkopávajú” alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.
Ide o zoznam 150 ľudí z Ukrajiny a Ruska a 37 ekonomických subjektov, ktorých aktíva v EÚ boli zmrazené a ktorí nemôžu vycestovať do krajín únie. Z tohto zoznamu bola vyňatá jedna osoba z tábora proruských separatistov. Dôvodom je jej úmrtie.
Medzi sankcionovanými osobami, ktoré majú blízke vzťahy s Putinom je podnikateľ Arkadij Rotenberg, bankári Jurij Kovaľčuk a Nikolaj Šamalov a tiež Sergej Čemezov, šéf zbrojársko-technologického holdingu Rostec. Pod toto kolo sankcií spadajú aj Putinovi poradcovia Sergej Glaziev a Vladislav Surkov, podpredsedovia ruskej vlády Dmitrij Kozak a Dmitrij Rogozin, dvaja vysokopostavení funkcionári z ministerstva obrany a viacerí členovia ruských spravodajských a bezpečnostných služieb.
Na zozname sankcií sú aj predstavitelia ruskej armády, poslanci, vysokí úradníci pôsobiaci na anektovanom Kryme a separatistickí lídri z oblastí na východnej Ukrajine.
EÚ minulý týždeň predĺžila prvú várku sankcií, ktoré boli zamerané na osoby podozrivé zo sprenevery ukrajinských štátnych fondov, vrátane bývalého prezidenta Viktora Janukovyča. Spolu s ním má ďalších 13 osôb, členov bývalej vlády a tiež členov jeho rodiny, zmrazené všetky aktíva v EÚ do marca 2016.
Najprísnejšie a zároveň najkontroverznejšie sankcie EÚ, boli prijaté v lete 2014 po zostrelení civilného lietadla nad východnou Ukrajinou kontrolovanou separatistami. Ide o ekonomické reštriktívne opatrenia proti Moskve, ktoré postihujú ruský dovoz a vývoz a bránia prístupu ruských bánk na európske finančné trhy.
Posledné kolo sankcií je platné do júla tohto roku. O osude týchto sankcií, čiže o ich možnom predĺžení alebo zrušení, zatiaľ nebolo rozhodnuté. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov EÚ, je však nepravdepodobné, že Rada ministrov o tejto záležitosti rozhodne už začiatkom budúceho týždňa. Už aj preto, že názory členských krajín na tretie kolo sankcií voči Rusku sú nejednotné.
mž
.JPG)
.jpg)
