Európska únia predĺži vlaňajšie druhé kolo sankcií proti Rusku do 15. septembra

Brusel 13. marca 2015 (TASR/HSP-Ivan Sekretarev)

Na sankčnom zozname sú aj bankári Jurij Kovaľčuk a Nikolaj Šamalov

Vedúci Stálych zastúpení členských krajín pri EÚ (COREPER) dnes rozhodli o predĺžení druhého kola sankcií, ktoré boli prijaté vlani, po vypuknutí krízy na Ukrajine. Ide o sankcie, ktoré sa týkajú aj osôb s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina. Platnosť sankcií bola predĺžená do 15. septembra, čo v pondelok 16. marca majú oficiálne potvrdiť ministri zahraničných vecí EÚ.

Reklama

Únia zaviedla viacero kôl reštriktívnych opatrení, ktoré mali viesť k zastaveniu špirály násilia na Ukrajine. Tie, o ktorých predĺžení diplomati EÚ rozhodli dnes, sa týkajú ľudí, ktorí svojou činnosťou “podkopávajú” alebo ohrozujú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny.

Ide o zoznam 150 ľudí z Ukrajiny a Ruska a 37 ekonomických subjektov, ktorých aktíva v EÚ boli zmrazené a ktorí nemôžu vycestovať do krajín únie. Z tohto zoznamu bola vyňatá jedna osoba z tábora proruských separatistov. Dôvodom je jej úmrtie.

Reklama

Medzi sankcionovanými osobami, ktoré majú blízke vzťahy s Putinom je podnikateľ Arkadij Rotenberg, bankári Jurij Kovaľčuk a Nikolaj Šamalov a tiež Sergej Čemezov, šéf zbrojársko-technologického holdingu Rostec. Pod toto kolo sankcií spadajú aj Putinovi poradcovia Sergej Glaziev a Vladislav Surkov, podpredsedovia ruskej vlády Dmitrij Kozak a Dmitrij Rogozin, dvaja vysokopostavení funkcionári z ministerstva obrany a viacerí členovia ruských spravodajských a bezpečnostných služieb.

Na zozname sankcií sú aj predstavitelia ruskej armády, poslanci, vysokí úradníci pôsobiaci na anektovanom Kryme a separatistickí lídri z oblastí na východnej Ukrajine.

EÚ minulý týždeň predĺžila prvú várku sankcií, ktoré boli zamerané na osoby podozrivé zo sprenevery ukrajinských štátnych fondov, vrátane bývalého prezidenta Viktora Janukovyča. Spolu s ním má ďalších 13 osôb, členov bývalej vlády a tiež členov jeho rodiny, zmrazené všetky aktíva v EÚ do marca 2016.

Najprísnejšie a zároveň najkontroverznejšie sankcie EÚ, boli prijaté v lete 2014 po zostrelení civilného lietadla nad východnou Ukrajinou kontrolovanou separatistami. Ide o ekonomické reštriktívne opatrenia proti Moskve, ktoré postihujú ruský dovoz a vývoz a bránia prístupu ruských bánk na európske finančné trhy.

Posledné kolo sankcií je platné do júla tohto roku. O osude týchto sankcií, čiže o ich možnom predĺžení alebo zrušení, zatiaľ nebolo rozhodnuté. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov EÚ, je však nepravdepodobné, že Rada ministrov o tejto záležitosti rozhodne už začiatkom budúceho týždňa. Už aj preto, že názory členských krajín na tretie kolo sankcií voči Rusku sú nejednotné.

Reklama

mž

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.