Práve v tejto súvislosti Európska komisia začala s vyšetrovaním právnych predpisov o predaji poľnohospodárskej pôdy v Bulharsku, Litve, Maďarsku a iných krajinách. Experti hovoria, že bruselskí úradníci si určite posvietia aj na Slovensko kvôli existujúcim podozreniam nezákonného obchodovania s pôdou a kvôli tomu, že slovenská legislatíva ešte nie je celkom kompatibilná s európskou a zostávajú „diery“ v zákonoch, ktoré sa snažia využiť podvodníci alebo aj úrady.
Európska komisia definovala hlavné nedostatky legislatív jednotlivých krajín: „Členské štáty síce môžu stanoviť vlastné pravidlá na podporu rozvoja vidieka, na udržiavanie pôdy na poľnohospodárske účely a na zabránenie špekulatívnemu tlaku na ceny pôdy, musí to však byť v rámci mantinelov, ktoré sú pre to stanovené v právnych predpisoch Európskej únie.“
Niektorí bruselskí experti sa domnievajú, že slovenský zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku mohol limitovať voľný pohybu kapitálu a slobodu usadiť sa. Pripomínajú, že sporné vnútroštátne ustanovenia obsahujú aj určité obmedzenia, ktoré môžu ponechávať priestor na diskriminačné zaobchádzanie s investormi z iných členských štátov. Tieto prekážky môžu byť v podobe podmienky trvalého pobytu, obmedzení týkajúcich sa osôb bez miestneho bydliska alebo bez predchádzajúcich miestnych podnikateľských aktivít, rôznych obmedzení osôb bez odborných znalostí, obmedzení pri postúpení využívania pôdy alebo obmedzení týkajúcich sa právnických osôb, ako aj právnej neistoty, ktorá sa vzťahuje na predchádzajúce schválenie kúpnych zmlúv. Experti poukazujú na to, že slovenská legislatíva ešte nie je dokonalá. Naši poľnohospodári oponujú, že legislatíva v tejto oblasti ešte nie je dokonala ani v jednej krajine EÚ.
Na Slovensku nové zákony v oblasti narábania s pôdou začali platiť od 1. júna 2014. Určujú prednostné právo pre osoby, ktoré už vykonávajú poľnohospodársku činnosť v obci, v ktorej sa pozemok nachádza, či v obci, ktorá s ňou susedí. Až následne sa oprávnenou strane osoba, ktorá poľnohospodársku činnosť vykonáva inde. Naša vláda a ministerskí úradníci priznávajú, že na Slovensku situácia s predajom pôdy vyzerá všelijako. „My v žiadnom prípade nevieme zakázať predaj pôdy špekulantom alebo pre zahraničných investorov, môžeme ho však veľmi skomplikovať,“ prízvukoval po aprílovom prijatí zákona vo vláde minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. Odvtedy sa situácia nezmenila.
Európska komisia sa do jednotlivých krajín obula ešte aj preto, že vlani sa v niektorých členských štátoch EÚ skončilo sedemročné moratórium na predaj poľnohospodárskej pôdy a lesov. V Bruseli sa obávajú, že vznikne nezákonný chaos. Z obáv pred skupovaním pôdy cudzincami jednotlivé krajiny prijali zákony, ktoré tomu mali zamedziť. Teraz budú mať 2 mesiace na to, aby zareagovali na podozrenia z porušenia spoločnej európskej legislatívy. Nie je tajomstvom, že sa niektorí vlády, experti a pôdohospodári sa brania vypredajú domácej pôdy. Brusel to považuje za porušenie slobody obchodovania a obchodnej súťaže. Experti zdôrazňujú, že chaos v otázke predaja a narábania s pôdou v EÚ určite potrvá ešte dlho.
eu
























