Praha/Štraburg 21. mája 2018 (HSP/Foto:Facebook)
Český europoslanec Tomáš Zdechovský upozorňuje na to, že v niektorých krajinách západnej Európy sa začínajú presadzovať politické hnutia, ktorých cieľom je zaviesť “islamskú demokraciu”. Svoje postrehy rozvinul v svojom blogu
Český politik informuje, že jednou z prvých politických strán v Európe, ktoré otvorene hovoria, že chcú v krajine, kde pôsobia, vytvoriť islamský štát či presnejšie islamskú demokraciu a zaviesť islamské právo šaría je belgické hnutie Islam. Tento názov podľa oficiálnej stránky strany znamená Solidarité, Liberté, Authenticité a Moralia. “Táto strana presadzuje oddelenú mestskú dopravu pre mužov a ženy, povinnosť mať halal potraviny na každej škole, umožnenie nosenia šatiek na všetkých miestach a tiež zavedenie trestu smrti,” uviedol Zdechovský o nebezpečnom hnutí založenom v Belgicku v roku 2012.
“Mimochodom, veľmi zaujímavú osobnú históriu má hlavná tvár tejto strany Redouane Ahrouch. Už na začiatku svojho politického pôsobenia tvrdil, že chce presadzovať etiku v politike. Pikantné na tom je, že on sám inak v roku 2003 odsúdený za domáce násilie, ktorého sa opakovane dopúšťal. A v strane Islam nie je s podobnou históriou sám!”
Tomáš Zdechovský, ktorý v Európskom parlamente zastupuje české strany KDU-ČSL, dodáva, že Belgicko sa s islamizmom v mnohých podobách potýka už dlhšiu dobu. “O tom, že ide o reálne existujúci problém, sme sa mohli presvedčiť najskôr pri teroristickom útoku na bruselskíé židovské múzeum v roku 2014. Po útokoch, ktoré sa odohrali na jeseň nasledujúceho roka v Paríži, sa tiež dostalo do všeobecného povedomia, že bruselská časť Molenbeek bohužiaľ slúžila ako liaheň teroristov, ako som písal už skôr,” pripomína bývalý publicista a politický analytik.
Popri tom Belgicko má podľa údajov z roku 2015 jedno smutné prvenstvo. Okolo 500 ľudí odišlo bojovať do radov tzv. Islamského štátu a Belgicko sa tak stalo európskou krajinou s najväčším počtom ľudí v IS na počet obyvateľov. “Niekoľko mesiacov potom nasledovali teroristické útoky na bruselskom letisku a v metre. A popri tom sa islamizmus začína pomaly presadzovať aj na miestnej politickej scéne.”
“Za zmienku určite stojí ešte fakt, že najväčšími zástancami migrantov z moslimských krajinách sú v Belgicku ľavicové strany, liberáli a neziskové organizácie, ktoré sú aj najčastejšími kritikmi opatrení na obmedzenie migrácie. Vychádzajú často z predpokladu, že multikultúrna spoločnosť bude viac tolerantná a oni získajú voliča. Príklad Belgicko však ukazuje, že je to naopak,” napísal Zdechovský s dodatkom, že belgické tajnej služby opakovane na odchody mladých bojovať do Sýrie upozorňovali, že radikalizácia a islamizmus sa najlepšie šíri u vnukov pôvodných migrantov, ktorí hľadajú svoje korene a odpovede na svoju identitu, ktoré im dáva radikálny islam. Mnohé veľké politické strany sú podľa neho aj naďalej presvedčené o svojej multikultúrnej pravde a dôkazy ignorujú.
Dopyt po moslimskej strane existuje
“Najdôležitejšou otázkou preto je, či sa skutočne máme obávať toho, že by strana Islam mohla získať v Belgicku reálny politický vplyv a krajina mala na krku aj jednu otvorene antisystémovou stranu? Môžeme sa samozrejme utešovať dátami z prieskumu z roku 2016, uskutočneného medzi moslimami v Bruseli a vo Flámsku. Podľa získaných informácií zastáva len málo opýtaných moslimov otvorene nenávistné postoje alebo sympatie k radikálnym formám islamu. Napr. 14,5% ľudí má či skôr má pochopenie pre radikalizáciu mladých a len 6% má či skôr má pochopenie pre ľudí, čo išli bojovať do Sýrie v radoch IS.”
To ale podľa Zdechovského v žiadnom prípade neznamená, že hrozba presadenia politického islamu v západnej Európe patrí do ríše sci-fi. Sociálna realita je oveľa zložitejšia, než sú si niektorí ochotní pripustiť. “Odmietať IS ešte nemusí znamenať odmietanie politického islamizmu ako takého. Z toho istého prieskumu totiž zároveň jasne vyplýva, že dopyt po strane pre moslimov v Belgicku rozhodne existuje.”
Niečo cez 60% moslimov vo Flámsku a Bruseli by určite alebo skôr volilo stranu, ktorá by vo voľbách kandidovala ako moslimská. Moslimov je teraz v Belgicku podľa odhadov zo začiatku minulého roka okolo 860 tisíc, čo je takmer 7,6% všetkých ľudí žijúcich v Belgicku.
Podpora strany Islam je zatiaľ malá, ale …
Zdechovský píše, že pokiaľ ide o reálny vplyv strany Islam na belgickú politiku, tak ten sa teraz blíži nule. V posledných komunálnych voľbách získala strana celkom dva mandáty, keď uspela v bruselských častiach Anderlecht a v už spomínanom Molenbeeku, kde tvoria veľkú časť obyvateľov práve moslimovia. Konkrétne sa 32% v prípade Anderlechtu a 42,5% v Molenbeek. V Anderlechte dostala strana Islam pred šiestimi rokmi 4,13% hlasov a podobný bol aj výsledok v Molenbeeku, (4,12%).
Strana neprerazila ani vo voľbách do regionálnych parlamentov v roku 2014. V Bruselskom regióne získala 1,70% hlasov a svoju kandidátku zostavila aj v provincii Liége, kde ju ale podporilo ešte menej voličov – 0,51%. V rovnomennom provinčnom meste bola podpora tejto strany o niečo vyššia. Dosiahla tu 1,53% podpory.
Doterajšie volebné výsledky teda nasvedčujú tomu, že takto bezvýznamné zoskupenie nemôže predstavovať žiadne väčšie nebezpečenstvo. “Sú ale ona dve kreslá v miestnych správach naozaj tak málo, ako sa zdá? Nie tak celkom. V roku 2012 bola strana Islam novo založená a kandidovala prvýkrát. Navyše na kandidátnych listinách v bruselských častiach, kde uspela, mala táto strana vždy iba jedného človeka. Islamisti teda dokázali vyťažiť z volieb takmer maximum a ani v jednom prípade teda výsledok rozhodne úplne zanedbateľný nebol,” vysvetľuje poslanec EP.
Hrá demografia do kariet islamistom?
Belgicko čakajú tento rok 14. októbra komunálne voľby. Kým v roku 2012 kandidovala strana Islam len v troch častiach Bruselu, teraz to bude v 14 z 19 bruselských častí a celkovo v 28 obciach v Bruseli a vo valónskej časti Belgicka. Ide o nepatrné číslo z celkového počtu 589 miestnych samospráv v Belgicku, čo ale nič nemení na tom, že táto strana bude môcť osloviť výrazne väčší počet voličov a výrazne tak posilniť svoje zastúpenie najmä v Bruseli.
“Napriek tomu, že islamisti síce v najbližšej dobe pravdepodobne nezískajú masovú volebnú podporu naprieč Belgickom, môže strana výrazne zabodovať pri voľbách do lokálnych samospráv v oblastiach so silnými moslimskými komunitami. Ostatne, belgické islamistické zoskupenie sa spolieha na to, že demografický vývoj je naklonený moslimom a Brusel bude do roku 2030 moslimské mesto. Ponechajme bokom, že nie je príliš reálne, že by moslimovia dosiahli v najbližších rokoch nadpolovičnú väčšinu obyvateľov.”
Zdechovský podotkol, že oficiálne štatistiky týkajúce sa náboženského vyznania sa v Belgicku nevedú, ale odhady hovoria o tom, že moslimovia tvoria necelú štvrtinu populácie Bruselu. “Za súčasného trendu je takmer nemožné dosiahnuť tak výrazné zmeny zloženia obyvateľstva počas viac ako desiatich rokov. Pravdou ale je, že moslimská populácia je v Belgicku výrazne mladšia, než je zvyšok obyvateľstva. Tým sa v budúcnosti pravdepodobne ešte zvýši počet aj podiel voličov, ktorých môžu islamistické strany osloviť. “A myslím, že dôvod na obavy rozhodne nemajú len belgickí socialisti a zelení, čo sú strany, ktoré medzi belgickými moslimami zatiaľ bodujú najviac.”
“Hoci sa strana Islam jednoznačne vymedzuje voči feminizmu a rodu, zástancovia týchto ideológií napospol k vyhláseniam novej belgickej strany mlčia. Naopak sa stále viac navážajú do konzervatívnych a kresťansko-demokratických strán zastávajúcich tradičné hodnoty. ktoré mnohí označujú za európske hodnoty, ako to opakovane urobil bývalý belgický premiér a šéf liberálov v Európskom parlamente Guy Verhostadt.”
Úsmev začína tuhnúť
Doterajší zanedbateľný vplyv strany Islam teda v žiadnom prípade neznamená, že zoskupenie nemôže uspieť na miestnej úrovni v obvodoch, kde má silnú svoju prirodzenú voličskú základňu. Islamismus sa podľa Zdechovského začína stávať hrozbou nielen bezpečnostnou, ale ako sa ukazuje, pomaly začína prerážať aj na európskej politickej scéne. “Keď som na rast islamizmu v Belgicku upozorňoval v roku 2015, tak sa tomu niektorí českí novinári vysmievali, iní to považovali za hlúposť. Tento rok ide strana Islam v Belgicku opäť do volieb. A chce segregovať ženy, zaviesť právo šaría a tiež trest smrti,” opakuje.
“A čo je najhoršie, v nadchádzajúcich voľbách do miestnych samospráv má obrovskú šancu výrazne posilniť. Myslím, že nie je potrebné dodávať, že podobný vývoj môžeme čakať aj v ďalších európskych krajinách, ktoré nezvládli masovú imigráciu z moslimských krajín. Napríklad to je vidieť na Taliansku, kde od roku 2002 do roku 2017 vzrástol počet cudzincov z 1 241 209 na 5 047 028 obyvateľov. A od roku 2016 sa v niektorých regiónoch so silnou moslimskou komunitou uvažuje o založení moslimskej strany,” uviedol na záver Zdechovský.