Europoslanci vyzvali EÚ na dôraznejší boj proti biologickému pirátstvu

Štrasburg/Brusel 15. januára (TASR) – Europoslanci sa dnes zhodli na tom, že Európska únia musí bojovať proti biologickému pirátstvu nadnárodných spoločností, ktoré využívajú rastliny s liečivými vlastnosťami a tradičné prípravky z rozvojových krajín, o svoj zisk sa však s domorodým obyvateľstvom nedelia.

V uznesení, ktoré dnes schválil Európsky parlament (EP), sa uvádza, že biologické pirátstvo, teda patentovania a komerčné využívanie tradičných znalostí a genetických zdrojov domorodého obyvateľstva bez získania povolenia od zdrojových krajín, môže spomaliť hospodársky rast rozvojových krajín a je v rozpore s cieľmi rozvojovej politiky EÚ.

"Deväťdesiat percent svetového biologického dedičstva sa nachádza v rozvojových krajinách, držitelia drvivej väčšiny patentov v tejto oblasti však pochádzajú z rozvinutých krajín. Naše pravidlá v oblasti využívania prírodných zdrojov a tradičných znalostí sú zle definované a vďaka tejto právnej neistote môžu spoločnosti využívať tradičné zdroje," uviedla autorka uznesenia, francúzska poslankyňa z frakcie Zelených Catherine Grezeová.

Poslankyňa dodala, že EÚ musí zabezpečiť, aby sa výhody z využívania tradičných zdrojov spravodlivo rozdelili, a to v súlade so záväzkami únie v oblasti boja proti chudobe.

Napriek existencii medzinárodných dohôd v oblasti ochrany práv domorodého obyvateľstva na ich genetické zdroje a tradičné znalosti, v súčasnosti neexistujú mechanizmy na ich vymáhanie.

V snahe predchádzať biologickému pirátstvu poslanci žiadajú, aby bolo udelenie patentu podmienené zverejnením pôvodu genetických zdrojov a tradičných znalostí použitých pri vynáleze, poskytnutím dôkazu o predchádzajúcom informovanom súhlase príslušných subjektov v krajine pôvodu, ako aj o spravodlivom rozdelení prínosov.

EÚ by podľa poslancov nemala vyvíjať nátlak na rozvojové krajiny, aby prostredníctvom dvojstranných dohôd prijímali ďalekosiahle normy týkajúce sa duševného vlastníctva, nakoľko tie v súčasnosti nezohľadňujú potreby ľudí disponujúcimi tradičnými znalosťami. EÚ by tiež mala rozvojovým krajinám pomáhať pri budovaní právnych a inštitucionálnych mechanizmov ochrany tradičných znalostí a pri chápaní systému patentových prihlášok.

Europoslanci privítali nedávny návrh Európskej komisie na implementáciu Protokolu z Nagoje, ktorého cieľom je ochrana práv krajín a miestnych komunít umožňujúcich využívanie svojich genetických zdrojov a s nimi spojených tradičných znalostí.

Do rozpravy na túto tému sa zapojili aj slovenskí europoslanci, ktorí odsúdili praktiky "biopirátstva". Podľa slov Moniky Flašíkovej-Beňovej (S&D) genetické zdroje z krajín s bohatou biodiverzitou významne prispievajú k výskumu vo farmaceutickej oblasti a preto ich treba chrániť.

"Využívanie biologických zdrojov a tradičných postupov, ktoré sú duševným vlastníctvom lokálnych komunít, ich patentovane a komerčné užívanie, bez návratu prostriedkov do týchto komunít, je vážnym problémom v mnohých rozvojových krajinách. EÚ by mala v rámci rozvojovej politiky prispieť k obmedzeniu tohto trendu biopirátstva," uviedol europoslanec Eduard Kukan.

Jeho kolega z Európskej ľudovej strany Miroslav Mikolášik upozornil, že ak genetické zdroje sú v rôznych formách využívané vo farmaceutickom priemysle na výskum a vývoj, čo svedčí o ich využiteľnosti na účelom dosiahnutia zisku, právo duševného vlastníctva nesmie brániť pacientom v rozvojových krajinách v prístupe k liekom.

Proti neoprávnenému patentovaniu genetických zdrojov zo strany farmaceutických, kozmetických či poľnohospodárskych firiem sa vyslovili aj poslanci Jaroslav Paška a Anna Záborská.