Môj profil 
Predplatné
Brusel/Štrasburg 11. decembra (TASR/HSP/Foto: HSP)
Zázračný pokrok v medicíne sa pomaly vytráca
Od objavenia penicilínu v roku 1930 antimikrobiálne látky spôsobili zásadný prevrat v medicíne, čo viedlo k značnej redukcii v miere úmrtnosti na množstvo vážnych a často smrteľných infekcií. Vďaka nim sa stali možné aj náročné chirurgické operácie, ktoré by v minulosti automaticky viedli k zápalom a bakteriálnej smrti. Výnimočný medicínsky pokrok doby antibiotík je však postupne ohrozený rastúcou hrozbou antimikrobiálnej rezistencie (AMR).
Antimikrobiálna rezistencia je schopnosť mikrobiologických organizmov prosperovať a prežiť v prítomnosti antimikrobiálnych látok v zvyčajne postačujúcej dávke, ktorá potláča alebo zabíja mikroorganizmy toho istého druhu. Ak zo 100 baktérii zabije antiobiotikum 99, potom práve tá jedna – ktorá odolala antibiotiku – sa rozmnoží ešte viac (antibiotikum jej totiž pomohlo vyradiť 99 konkurentov o životný priestor a živiny). Ak bude tomu istému pacientovi nasadené rovnaké antibiotikum, všetci potomkovia “našej baktérie” už budú voči nemu odolní. Antiobiotikum teda nezaberie a človek bude naďalej chorý.
Za 80 rokov rozsiahleho používania evolúcia a adaptácia mikróbov spôsobujúcich ochorenia spôsobila, že mnohé antimikrobiálne látky stratili svoju účinnosť. Stalo sa to vďaka tomu, že lekári a veterinári začali predpisovať antibiotiká ako “zázračný liek” na všetko, ako aj vďaka tomu, že výskum v tejto oblasti 40 rokov prakticky stagnoval.
Europoslanci upozornili na rastúcu hrozbu antimikrobiálnej rezistencie
Európsky parlament vyzval dnes na urgentné opatrenia na boj proti antimikrobiálnej rezistencii, vrátane podpory pre výskum nových liekov a obozretnejšie využívanie už dostupných prípravkov.
Dôvodom je skutočnosť, že baktérie rezistentné voči antimikrobiálnym liekom sú v EÚ, na Islande a v Nórsku zodpovedné za 25.000 úmrtí ročne.
Zatiaľ čo mnohí poznajú veľmi ťažko liečiteľnú baktériu MRSA (Staphylococcus aureus rezistentný voči meticilínu), ktorá sa bežne rozširuje pacientmi pohybujúcimi sa medzi nemocnicami, zoznam infekcií rezistentných voči mnohým liekom je dlhý a zahŕňa okrem iného infekcie močových ciest, pneumóniu a tuberkulózu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) existuje na svete minimálne 440 000 individuálnych prípadov tuberkulózy s viacliekovou rezistenciou, ktoré majú za následok viac ako 150 000 úmrtí ročne
Europoslanci v uznesení prijatom počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu upozornili, že neriešenie akútnej hrozby rastúcej rezistencie by mohlo viesť k návratu do obdobia pred objavením antibiotík.
V snahe spomaliť rast rezistencie na antimikrobiálne lieky poslanci vyzvali na prijatie pravidiel pre ich obozretnú aplikáciu s cieľom znížiť ich neprimerané použitie pri liečbe ľudí, vo veterinárnej medicíne, v živočíšnej výrobe a v akvakultúre.
Baktérie nepoznajú hranice štátov
“Počet odolných baktérii v Európe prudko rastie. Baktérie nepoznajú hranice a ich odolnosť je hrozbou pre celú EÚ. V prvom rade sa preto musíme zamerať na obmedzenie využívania antimikrobiálnych látok pri liečbe ľudí a zvierat,” uviedla počas rozpravy autorka tohto uznesenia, dánska poslankyňa Anna Rosbachová. Podľa nej je potrebné prijať rázne opatrenia už v súčasnosti.
S cieľom obmedziť nadmerné užívanie antibiotík by sa medicína mala zamerať na prevenciu namiesto profylaktického využívania antimikrobiálnych látok, uvádza sa v uznesení EP. Väčšiu pozornosť je potrebné venovať hygiene, najmä v citlivých prostrediach zdravotníckych zariadení, ale aj lepšej starostlivosti o zvieratá s cieľom predchádzať ochoreniam.
Podľa europoslancov by antibiotiká nemali byť dostupné bez predpisu v žiadnom členskom štáte EÚ.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
