Brusel 21. októbra 2020 (TASR/SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali v utorok na prijatie nadčasových pravidiel pre digitálne služby vrátane online platforiem a trhovísk, ako aj záväzný mechanizmus na boj proti nezákonnému obsahu na internete

Poslanci v dvoch samostatných legislatívnych uzneseniach vyzvali Európsku komisiu, aby sa pri príprave zákona o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v online prostredí.

Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred 20 rokmi výraznejšie nezmenili. Nový legislatívny balík by mal Únii umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí a EÚ by tak mohla prispieť k nastaveniu noriem pre zvyšok sveta.

Ustanovenia zákona o digitálnych službách by podľa europoslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii.

Používatelia musia mať možnosť informovať sprostredkovateľov o nezákonnom obsahu alebo aktivitách v online prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by online sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti nezákonnému obsahu zakročiť transparentnejšie. Používatelia by zasa mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov.

Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom

Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch.

Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán.

Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov.

Podľa EP by sa zásada „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj online“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho zákona.

Platformy a online sprostredkovateľské služby by mali zároveň zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky online, k čomu dochádzalo aj počas pandémie ochorenia COVID-19.

Europoslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“

Europoslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“, na základe ktorej by boli internetové platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahov.

Zákonodarcovia presadzujú aj zvýšenie kontroly používateľov nad online obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti užívateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.

V treťom, nelegislatívnom uznesení poslanci požadujú, aby odstraňovanie škodlivých obsahov prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov.

Európski poslanci predložili návrh na reguláciu umelej inteligencie

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok predložili návrh na reguláciu umelej inteligencie v Európskej únii (EÚ)

Budúca legislatíva by podľa nich mala upravovať otázky spojené s etikou, zodpovednosťou za škodu či právami duševného vlastníctva. V tlačovej správe o tom informovala Kancelária EP na Slovensku s tým, že by Európska komisia mala príslušný legislatívny návrh predložiť začiatkom budúceho roka.

Europoslanci schválili tri uznesenia súvisiace s umelou inteligenciou

Europoslanci schválili tri uznesenia súvisiace s umelou inteligenciou. Prvé legislatívne uznesenie vyzýva EK na predloženie novej právnej úpravy, ktorá by mala stanovovať etické zásady a právne záväzky týkajúce sa vývoja, nasadzovania a využívania umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií v EÚ vrátane softvéru, algoritmov a dát. Budúca legislatíva by sa mala zakladať na hlavných princípoch, ako sú vývoj umelej inteligencie sústredenej na človeka a vyrobenej človekom, bezpečnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ochrana pred zaujatosťou a diskrimináciou, právo na nápravu, sociálna a environmentálna zodpovednosť a rešpektovanie ochrany súkromia a osobných údajov.

Rizikové technológie založené na umelej inteligencii, napríklad zariadenia schopné samoučenia, by sa podľa europoslancov mali navrhovať tak, aby na ne mohol stále dohliadať človek, pričom v prípade použitia funkcie porušujúcej etické zásady a spôsobujúcej nebezpečenstvo by sa mala funkcia samoučenia deaktivovať, aby človek prevzal kontrolu nad zariadením v plnej miere.

Ďalšie legislatívne uznesenie vyzýva na prijatie právneho rámca o zodpovednosti, ktorý by sa orientoval na budúcnosť. Pravidlá by podľa neho mali zaisťovať, že zodpovednosť za škody spôsobené vysoko rizikovou umelou inteligenciou budú niesť jej operátori.

Mali by sa pritom uplatňovať na fyzickú i virtuálnu aktivitu s umelou inteligenciou, ktorá má nepriaznivý vplyv na život a zdravie, poškodzuje fyzickú integritu a majetok alebo spôsobuje výraznú nemateriálnu ujmu, ak sa premietne do preukázateľnej hospodárskej straty. Operátori rizikových technológií s umelou inteligenciou by sa mali poistiť podobne ako pri používaní motorových vozidiel, domnievajú sa tiež poslanci.

Posledné, nelegislatívne, uznesenie rieši otázku ochrany inovatívnych vývojárov. Tá si podľa neho vyžaduje vytvorenie efektívneho systému ochrany práv duševného vlastníctva a ochranu patentového systému EÚ, záujmy ľudských tvorcov ani etické zásady EÚ by tým však nemali byť ohrozené.

Dôležité rozlišovať medzi výtvormi človeka, ktoré vznikli za pomoci umelej inteligencie, a výtvormi umelej inteligencie

Poslanci zdôrazňujú, že je dôležité rozlišovať medzi výtvormi človeka, ktoré vznikli za pomoci umelej inteligencie, a výtvormi umelej inteligencie, ktorá by nemala mať právnu subjektivitu, a teda práva duševného vlastníctva by pripadli iba ľuďom. Uznesenie sa tiež venuje otázkam autorského práva, zberu údajov, obchodného tajomstva, používania algoritmov a techniky deepfake.