Brusel 23. augusta 2023 (HSP/rmx.news/Foto:TASR/AP-Fabian Sommer)
Autor hovorí, že kniha nie je apokalyptickým varovaním, ale výzvou na konanie. Informuje spravodajský portál REMIX News
Európa nevyhnutne smeruje k trojitej kríze, povedal nemecký publicista Thomas Fasbender v rozhovore pre Preussische Allgemeine pri príležitosti vydania svojej novej knihy “Strašidelné storočie” (Das unheimliche Jahrhundert).
Podtitul knihy “Pred bodom obratu” je priamou citáciou výroku prevzatého z osobitného prejavu kancelára Olafa Scholza v Bundestagu 27. februára 2022, ktorým reagoval na ruskú inváziu na Ukrajinu. Použil v ňom slovo “Zeitenwende”. Hoci oficiálny preklad tohto slova, ktorý používa nemecká vláda, je “bod obratu” alebo “prelomový okamih”, pôvodný nemecký termín označuje zmenu časov aj geopolitický posun.
“Vybral som si termín “bod zlomu”, pretože ho do hry vniesol Olaf Scholz. Hoci kniha bola v podstate napísaná skôr, skutočne zažívame zmenu epochy. Je však oveľa rozsiahlejšia, ako ju opísal Scholz,” povedal autor v rozhovore. Tvrdí, že súčasná trojitá kríza, ktorej Európa čelí, bude mať určujúci vplyv na kontinent do konca storočia.
“Európa smeruje k trojitej kríze, ktorej dôsledky nás budú masívne ovplyvňovať počas celého storočia. Po prvé, ide o rýchlu stratu moci západnej Európy po približne 500 rokoch globálnej dominancie. Časy, keď Briti, Francúzi, Nemci a ďalší zanechali vo svete politickú, kultúrnu, vedeckú, technickú a hospodársku stopu, sú už minulosťou,” povedal.
Fasbender tvrdí, že druhú krízu, krízu klimatických zmien, nemožno riešiť jednoduchým zastavením:
“Druhou veľkou krízou je zmena klímy. Faktom je, že k nej dochádza. V posledných rokoch sa diskusia sústredila na to, kto je za ňu zodpovedný a ako ju možno zastaviť. Zastaviť sa nám ju však nepodarí. Musíme si teda položiť otázku: Čo konkrétne znamená žiť vo svete, ktorý je o dva alebo viac stupňov teplejší? Aké to bude mať dôsledky, ako sa s tým vyrovnáme?”
“To, čo robíme v Nemecku, nemá prakticky žiadny vplyv. O to viac ma udivuje, že sa otázkou adaptácie začíname zaoberať až teraz. Je to o to dôležitejšie, že každé euro môžeme minúť len raz. Buď na ochranu klímy (čo nebude možné), alebo na prispôsobenie sa zmene klímy.”
Treťou, ale v žiadnom prípade nie menej dôležitou krízou je populačná explózia v subsaharskom regióne, ktorá v podstate zahŕňa aj predchádzajúce dve:
“Tretím problémom je rast populácie v Afrike, najmä v subsaharskom regióne. Tam do roku 2050 zaznamenáme zdvojnásobenie počtu obyvateľov a do roku 2100 dokonca štvornásobok. Niekedy v 22. storočí bude viac ako polovica svetovej populácie pochádzať zo subsaharskej Afriky. Práve tu driemu skutočné zlomové body. Vstupujeme do sveta, v ktorom môže byť Európa stále vnímaná ako živé múzeum. Určite už nie ako maják alebo vzor,” povedal.
Prečítajte si tiež:
- Klimatický alarmizmus: Nová politická zbraň?
- Biely dom: Vojenská prítomnosť USA v Európe sa vrátila na úroveň studenej vojny
- Kyjev sa rozhodol pomôcť Európe úplne ochromiť jej priemysel. Koho chce Zelenskyj vydierať?
19.5°C
Pondelok 
22.1°C
20.6°C
Štvrtok 
20.9°C
.jpg)
.JPG)
