Balázs Orbán vo svojom článku tvrdí, že v posledných desaťročiach “politická a hospodárska reštrukturalizácia viedla k oslabeniu prevládajúcej západnej hegemónie”. Dodáva však, že to neznamená, že Západ je nahradený nezápadnou hegemonickou silou, skôr hovoríme o vyrovnávaní konkurencie medzi Východom a Západom. Maďarsko a ostatné stredoeurópske štáty sú pritom čoraz viac znepokojené klesajúcou schopnosťou Európy zapojiť sa do tejto súťaže a tieto krajiny zohrávajú významnú úlohu v budúcom napredovaní.

“Dominancia Západu v medzinárodných vzťahoch, ktorá spočíva na troch kľúčových pilieroch, sa viditeľne zmenšuje,” vyhlásil Orbán. Podľa neho “prvým pilierom bolo dlhodobé dominantné postavenie Západu ako globálnej ekonomickej veľmoci počas dvoch storočí. Druhý pilier zahŕňal vytvorenie inštitucionálnych orgánov v oblasti medzinárodných vzťahov a obchodu zo strany Západu, čo im poskytlo možnosť formovať pravidlá globalizácie. Tretí pilier sa opieral o myšlienku, že Spojené štáty ako hegemónna superveľmoc po rozpade ZSSR budú spolupracovať s Európou na presadzovaní neoliberálneho politického a hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je mierovejší svet.”

Podľa Orbána, zlyhal najmä tretí pilier, pretože zavedenie neoliberálneho politického a ekonomického modelu viedlo nielen k odcudzeniu od zvyšku sveta, ale paradoxne spojilo jeho protivníkov v čoraz užšej spolupráci.

Ďalej vymenúva oblasti, v ktorých Západ zaostal. Jednou z takýchto oblastí je podiel na celosvetovej hospodárskej produkcii, kde ešte v roku 1990 presahoval Západ 50 %, no v súčasnosti sa tento podiel znížil na 30 %. Medzitým sa svetové suroviny a energetické zdroje nachádzajú väčšinou mimo Západu, čo ďalej zvyšuje silu Východu. Miernu výhodu v tomto smere majú len Spojené štáty vďaka obrovským zásobám bridlicovej ropy a plynu, ale inak Západ nedokázal túto nevýhodu plne kompenzovať, píše politický riaditeľ.

V neprospech Západu pôsobia aj demografické trendy, zdôrazňuje Orbán a poukazuje na skutočnosť, že počet obyvateľov sveta prekročil hranicu ôsmich miliárd, pričom sedem miliárd osôb žije v nezápadných krajinách.

Na tomto mieste uvádza úsilie Maďarska a niekoľkých podobne zmýšľajúcich vlád o realizáciu rodinnej politiky zameranej na zvýšenie pôrodnosti, ale dodáva, že napriek tejto politike trendy stále naznačujú hlbokú demografickú krízu na Západe, najmä v Európe.

Podľa politického riaditeľa maďarského predsedu vlády sa “budúcnosť odvíja ako multipolárny svet, pričom Západ je len jedným z viacerých mocenských centier. Napriek tomu Stredoeurópania túžia po tom, aby Západ účinne konkuroval nezápadnému svetu. Našou túžbou je prosperujúca Európa, v ktorej zohrávame významnú úlohu pri jej úspechoch.”

Zdôrazňuje, že v súčasnosti Európa čelí mnohým rozdeľujúcim otázkam týkajúcim sa identity a hodnôt, a dodáva, že západoeurópske národy a ich stredoeurópske národy sa často líšia v prístupe k prisťahovalectvu, rodinnej jednotke, národným úlohám, podstate liberálnej demokracie a ochrane detí.”

Orbán poukázal na ďalší významný problém: niektorí chcú, aby sa Európa pripojila výlučne k veľmoci, čím by sa fakticky oddelila od zvyšku sveta. Zdôraznil však, že Maďari považujú takýto prístup za chybný. “Namiesto toho sa musíme sústrediť na prepojenie, aktívne sa vyhýbať periférizácii a podporovať spojenia so širokou škálou krajín a trhových hráčov.”

Na konci svojho článku politický riaditeľ vymenoval päť návrhov týkajúcich sa oživenia Európy. Prvý návrh sa týka zachovania myšlienky, že úspešná Európska únia sa opiera o spoluprácu nezávislých a suverénnych členských štátov.

Zachovanie našej národnej suverenity, za ktorú Stredoeurópania bojovali po stáročia, ako aj odlišnej politickej a kultúrnej identity európskych krajín, je kľúčové,” píše.

Ako druhý návrh uviedol, že Európa by mala pokračovať v rozširovaní EÚ. “Konflikt na Ukrajine výrazne poukázal na obmedzenú kontrolu EÚ nad jej bezprostredným susedstvom a rozšírenie by mohlo ponúknuť čiastočné riešenie. To sa však môže podariť len vtedy, ak obmedzíme príliš centralizovanú byrokratickú moc v Bruseli,” argumentoval.

Po tretie, Orbán pokračoval, že je dôležité, aby Európa vytvorila vlastnú stálu armádu ako prostriedok na svoju obranu, čím by sa znížila jej závislosť od Spojených štátov.

“Po štvrté, je nevyhnutné posilniť konkurencieschopnosť Európy a rozhodujúcim faktorom na dosiahnutie tohto cieľa je zabezpečenie cenovo dostupnej energie. Bez cenovo dostupnej energie by sa úpadok európskeho priemyslu a neistá situácia, ktorej čelí bojujúca európska stredná trieda, stali nevyhnutnými. Ekologický prechod by sa mal uskutočňovať postupne, pričom by sa malo vyhnúť priamym zákazom konkrétnych zdrojov energie a dodávateľov,” zdôraznil.

Ako posledný návrh si Orbán myslí, že Európa si musí zachovať svoje kresťanské hodnoty v politickom rámci, pretože tieto hodnoty vytvárajú spoločný kultúrny základ, na ktorom môžu európske štáty spolupracovať.

“Stredoeurópske štáty nie sú zázračné a očakávania zázrakov sú neopodstatnené. Realizáciou týchto návrhov si však Európa môže zachovať svoje konkurencieschopné postavenie v meniacom sa globálnom prostredí, čo v konečnom dôsledku prispeje k posilneniu Západu,” uzavrel politický riaditeľ.