Môj profil 
Predplatné
Európa dokáže z dlhodobého hľadiska zvládnuť migračnú krízu, nech bude jej politika akokoľvek chaotická. Kapacita európskej spoločnosti je totiž v skutočnosti oveľa väčšia, než naznačujú krátkodobé politické perspektívy. Pre slovenské médiá to v Paríži povedal John Crowley, šéf sekcie UNESCO, ktorá sa zaoberá sociálnymi transformáciami.
Crowley pripomína, že medzinárodné azylové pravidlá hovoria o povinnosti štátov prijať každého, komu hrozia perzekúcie, udelenie azylu teda nie je možnosť ale povinnosť štátov. “Na mieste je však otázka absorpčnej kapacity, ktorú možno vnímať z dlhodobého a krátkodobého hľadiska,” vysvetľuje Crowley. Z toho krátkodobého hľadiska sú totiž podľa neho niektoré dôsledky migračnej vlny závažné, hlavne na miestnej úrovni. “Školy majú obmedzenia, koľko detí môžu mať v jednej triede. Ak miesta chýbajú, treba dočasné opatrenia a dodatočné financie. Rovnako, ak máte preplnené nemocnice, je to problém. Nové nemocnice nedokážete vybudovať za niekoľko týždňov,” priblížil Crowley.
Aj preto má v horizonte týždňov až mesiacov podľa neho mnoho európskych krajín problém s prílevom utečencov, ktorých práva nie sú naplno rešpektované. “Žijú v dočasných táboroch s nedostatkom vody či tepla. Lenže často iná cesta nie je, pretože krajiny nedokážu vybudovať dostatočnú infraštruktúru za niekoľko týždňov,” podotkol s tým, že z krátkodobého hľadiska tak niet víťaza, všetci prehrávajú. Utečenci preto, že často trpia v podmienkach krajiny, do ktorej sa dostanú a väčšinová populácia Európy zase nie je nadšená situáciou a prílevom utečencov do krajiny.
V horizonte piatich až desiatich rokov však už podľa experta z UNESCO tento problém mizne. Kapacita európskej spoločnosti z dlhodobého hľadiska je totiž obrovská, pokračuje, čo potvrdzujú aj historické skúsenosti. “Ak sa pozrieme na predchádzajúce krízy, ktoré súviseli s otázkami migrácie a zdali sa byť spočiatku absolútne katastrofické a dramatické, o desať rokov neskôr sa ukázali tak trochu zanedbateľné,” podotkol Crowley.
Poukazuje na protižidovské pogromy v cárskom Rusku, kedy v priebehu pár rokov na konci 19. storočia prišlo do Londýna asi 100.000 ruských a poľských Židov. Vo veľkej miere sa usadili v malej časti Londýna, dnešnom East Ende, ktorý sa v priebehu storočí stal synonymom chudoby, preplnenosti, chorôb a kriminality. “Vznikla obrovská morálna panika kvôli sociálnym následkom. Ľudia si mysleli, že sú napríklad negramotní, hoci boli viac vzdelaní ako priemerné britské obyvateľstvo. Že majú rôzne choroby, sú kultúrne odlišní, sú komunistická piata kolóna, vytvoria trvalé getá, nehovoria po anglicky a ukradnú im domy, prácu i ženy,” priblížil Crowley. Sex je podľa neho vždy centrom migračných obáv.
Po 50 až 60 rokoch to bolo preč, lebo Židia sa asimilovali veľmi rýchlo, pokračuje Crowley. Stali sa súčasťou strednej triedy, dnes žijú na predmestí na severe Londýna, každé dieťa výborne ovláda jazyk. “Myšlienka, že sa komunity migrantov do seba uzatvárajú, je teda scestná. Všetky dôkazy ukazujú, že to nie je pravda, lebo migranti sa kultúrne asimilujú. Je to dobré alebo zlé? Záleží na politike krajiny, ale fakty hovoria jasne,” dodal Crowley.
Kapacity počtu možných utečencov sú však podľa experta UNESCA už dnes masívne prekročené v Jordánsku a Libanone, kde vraj hrozí reálna sociálna destabilizácia. “To je veľký tlak – 1,5 milióna Sýrčanov a 4,5 milióna Iračanov v Jordánsku,” podotkol Crowley s tým, že Európa je teda na tom ešte dobre. “V roku 1945 bolo v Európe na úteku pred Červenou armádou 15 miliónov ľudí. No neskôr Európa takúto vlnu utečencov dokázala absorbovať. Kapacitu má preto stále aj v súčasnosti,” uzavrel Crowley.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
