Bratislava/Amsterdam 6. februára (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo, Pool)
V Amsterdame sa v sobotu skončilo dvojdňové neformálne zasadnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Európskej únie k závažným bezpečnostným a zahranično-politickým otázkam, ktoré v súčasnosti najviac zamestnávajú Európsku úniu
V prvý deň ministri aj spoločne s ministrami obrany zhodnotili stav príprav Európskej bezpečnostnej stratégie, ktorá má reagovať na dynamicky sa meniaci svet a krízy v blízkosti EÚ. Ako zdôraznil podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR M. Lajčák, „EÚ musí byť pripravená reagovať vždy, keď sa objavia bezpečnostné výzvy v jej susedstve, pretože vždy majú vplyv aj na bezpEčnosť nás samotných.“
Samostatne potom pokračovali diskusiami o tom, ako nastaviť vzťahy EÚ s Iránom po nedávno dosiahnutej dohode o jeho jadrovom programe a spolupracovať s Teheránom na regionálnych otázkach. Na týchto diskusiách zastupoval Slovensko podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
V sobotu sa ministri zahraničných vecí EÚ stretli s partnermi z kandidátskych krajín EÚ, aby spoločne prebrali možnosti ďalšieho spoločného postupu a zefektívnenia spolupráce pri zvládaní migračnej krízy. Za Slovensko sa na týchto diskusiách zúčastnil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ivan Korčok. Vo svojom vystúpení zdôraznil, že pre Slovensko je kľúčové, aby EÚ zabezpečila dôslednú ochranu svojej vonkajšej Schengenskej hranice. „Aktuálny vývoj a pokračovanie migračnej vlny podčiarkujú nutnosť čo najrýchlejšieho vytvorenia a nasadenia Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže, aby EÚ znovu nadobudla kontrolu na vonkajších hraniciach,“ zdôraznil I. Korčok.
Dodal tiež, že ide o dôležitý nástroj Únie vytvorený na pomoc tým členom EÚ, ktorí nedokážu zabezpečiť ochranu svojej hranice. „Preto je dôležité, aby sa Európska pobrežná a pohraničná stráž sfunkčnila oveľa skôr ako v júni,“ povedal I. Korčok. Pripomenul tiež postoj Slovenska, aby na opatrenia členských štátov EÚ pri ochrane a zatváraní svojich hraníc nedoplatili balkánske štáty, ktoré na svojich pleciach nesú značnú záťaž spojenú s migračnou krízou.