Bratislava 17. júla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:Screenshot Twitter@ArianeGroup)
EÚ sa obrátila na Muska, aby vypustil jej satelity ešte predtým, ako mu scenzuruje Twitter. Posledná misia rakety Ariane 5 Európskej vesmírnej agentúry (ESA) sa uskutočnila 5. júla a ukončila 27-ročnú históriu dopravovania nákladu do vesmíru. Tento historický moment však spôsobil, že Európa nemá pre svoj vesmírny program samostatný plán B, píše The European Conservative
Vyradenie Ariane 5 spôsobilo, že EÚ je pri vypúšťaní navigačných satelitov úplne závislá od spoločnosti SpaceX Elona Muska, potvrdili tento týždeň predstavitelia Komisie na pozadí prebiehajúceho sporu Bruselu s americkým majiteľom Twitteru v súvislosti s reguláciou obsahu. Tento vývoj viedol niektorých členov ESA k varovaniu, že Európa riskuje, že sa stane divákom v potenciálne nových vesmírnych pretekoch.
V dôsledku toho je ESA v súčasnosti bez jedinej ťažkej kozmickej lode, keďže má technické problémy s uvedením jej nástupcu Ariane 6 do prevádzky.
Vesmírna agentúra, ktorá pôsobí predovšetkým z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane, má za úlohu vynášať na geostacionárnu dráhu strategicky dôležité navigačné satelity Galileo a má problémy, pretože vojna na Ukrajine zastavila používanie ruských rakiet Sojuz.
Vlády EÚ potrebujú sieť Galileo na obežnej dráhe, aby poskytli európskym armádam alternatívne komunikačné siete voči Spojeným štátom a Číne, pričom táto otázka je príkladom prehratého boja EÚ o strategickú autonómiu.
Predchádzajúca spolupráca s Ruskom pri používaní rakiet Sojuz na vynesenie satelitov Galileo na obežnú dráhu bola po invázii na Ukrajinu zrušená. To umožnilo spoločnosti SpaceX vyplniť prázdne miesto. Ruské rakety boli od roku 2011 tradičným motorom na vynášanie satelitov Galileo na obežnú dráhu.
Začiatkom tohto mesiaca pomohla viacnásobne použiteľná raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX vyniesť misiu ESA Euclid z mysu Canaveral na Floride. Cieľom operácie je odhaliť potenciálnu prítomnosť tmavej hmoty vo vesmíre. Predstavitelia ESA potvrdili, že agentúra bude pokračovať v spolupráci so spoločnosťou SpaceX aj v roku 2024, prinajmenšom pri výskume asteroidov.
Nielen o pomoc vo vesmíre sa Musk usiluje u európskych predstaviteľov. Viacerí z nich, vrátane francúzskeho prezidenta Macrona, sa miliardárovi prihovárajú v súvislosti s výstavbou nových výrobných závodov Tesla vo svojich krajinách, keďže európske vlády chcú zastaviť offshoring ekologických technológií do Spojených štátov uprostred zhoršujúcej sa obchodnej vojny.
EÚ síce potrebuje Muskovu technológiu, ale čelí dileme, keďže Komisia s ním vedie boj o podriadenie sa Twitteru zákonu EÚ o digitálnych službách (DSA) ešte tento mesiac. EÚ trvá na tom, aby Twitter dodržiaval nové nariadenia, ktoré od technologických spoločností vyžadujú, aby potláčali údajné nenávistné prejavy a prípadne sa v čase nepokojov aj odpojili. V EÚ nie je možná ani taká sloboda slova na sociálnych sieťach ako v USA.
Vysoký predstaviteľ Komisie Thierry Breton sa minulý mesiac stretol s Muskom a ďalšími predstaviteľmi Twitteru v Silicon Valley v nádeji, že Muskovi uľahčí akceptovanie DSA, ktorý je podľa kritikov pokusom EÚ zaviesť svoje postupy proti nenávistným prejavom na celom svete prostredníctvom regulácie amerických veľkých technologických spoločností.
Breton a ďalší eurokrati sa síce nadýchli, že sa im podarí dostať Muska na kolená v súvislosti s reguláciou obsahu, ale robia to v čase, keď je EÚ čoraz slabšia a čoraz viac sa spolieha na technológie, ktoré ponúka Musk a jeho spoločnosti.
17.7°C
Nedeľa 
Utorok 
Utorok 
Utorok 
.JPG)
.jpg)
