Môj profil 
Predplatné
Komisia uviedla, že reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) by tento rok mal dosiahnuť 3,2 %, v roku 2016 to bude mierny pokles na 2,9 % a v roku 2017 zas nárast na 3,3 %. EK upozornila, že investičný rast sa spomalí po ukončení čerpania nevyužitých eurofondov z predošlého obdobia, generátorom rastu by však mala byť vyššia súkromná spotreba a vyššia exportná činnosť.
Čisté exporty by podľa prognóz EK mali pomôcť slovenskej ekonomike najmä v období 2016 – 2017.
Komisia očakáva, že situácia na trhu práce sa bude v nasledujúcich dvoch rokoch zlepšovať zároveň s rastúcou ekonomikou.
V správe EK konštatuje, že spotreba domácností sa vlani výrazne zotavila, čo by malo pokračovať aj tento rok, lebo trh práce sa posilňuje a ekonomike prospievajú aj nižšie ceny energií. Súkromná spotreba by rovnako mala rásť aj vďaka sérii reforiem na trhu práce, ktoré boli prijaté v tomto roku, vrátane zvýšenia minimálnej mzdy a zníženia sociálnych príspevkov odvádzaných pracovníkmi s nízkymi príjmami. EK predvída nárast spotreby domácností o 2,2 % v roku 2015 a približne na úrovni 3 % v roku 2016.
Podľa údajov EK investičná aktivita na Slovensku bola v prvej polovici tohto roka zosilnená využitím nevyčerpaných eurofondov a nárastom výroby v automobilovom priemysle.
Fixné investície ako celok by podľa predpokladov mali tento rok dosiahnuť 7,5 %. Pri pohľade do najbližšej budúcnosti komisia naznačila, že investičný rast bude pomalší, avšak oblasť súkromných investícií by mala zostať stabilná.
V roku 2015 EK očakáva, že dovoz porastie rýchlejšie než vývoz, za čo môžu aj rastúce verejné investície. Náznaky oslabenia na tzv. rozvíjajúcich sa trhoch sveta môžu viesť k spomaleniu slovenských exportov v roku 2016. Novým faktorom je kríza automobilky Volkswagen, ktorá predstavuje riziko poklesu exportov. Na druhej strane treba zohľadniť nové zahraničné investície (Jaguar Land Rover), ktoré by mohli zvýšiť súkromný investičný tok v rokoch 2016 a 2017, čo znamená, že celkovo sú riziká v tejto oblasti vyvážené.
EK ocenila, že nezamestnanosť v SR klesla v roku 2014 na úroveň 13,2 %, a očakáva, že tento trend bude aj naďalej klesajúci, pričom v roku 2017 nezamestnanosť padne pod 10-% hranicu.
Celkový deficit verejných financií v roku 2015 by mal iba nepatrne klesnúť (voči vlaňajšku) na 2,7 % HDP. Vláda očakáva zvýšený prínos z výberu daní vďaka vyššej ziskovosti podnikov a novým úspechom v boji proti daňovým únikom. Avšak vyššie výdavky miestnych samospráv, dodatočné výdavky na zdravotnú starostlivosť a vyššie korekcie (než bolo plánované) súvisiace so spolufinancovaním fondov EÚ môžu viesť k prekročeniu cieľa o rozpočtovom deficite vo výške 2,5 % HDP.
Pre rok 2016 prognóza EK zahŕňa aj preplatky domácnostiam v dôsledku nižších cien plynu (prvý sociálny balík) a opatrenia prijímané v súlade s druhým sociálnym balíkom (zníženie sadzby DPH na základné potraviny z 20 % na 10 %, dotácie na zateplenie domov či školské výlety). To by malo pokryť takmer 0,3 % HDP.
Vládne investície financované z národných zdrojov budú podľa prognózy EK klesať. Očakáva sa, že deficit dosiahne 2,4 % HDP, lebo ak výdavky na tovar a služby budú klesať iba okrajovo, výdavky na verejné mzdy a zdravotníctvo by mali naďalej rásť.
Komisia konštatovala, že vládou SR už oznámený tretí sociálny balík, ktorý má byť spresnený v decembri, predstavuje hlavné riziko pre ekonomické prognózy na rok 2016. Ďalšie negatívne riziká sa týkajú nákladov na plánované PPP projekty pre vybudovanie bratislavského diaľničného obchvatu.
Komisia záverom upozornila, že za predpokladu, ak nenastanú žiadne zmeny v slovenskej politike a dôjde k predpokladanému zrýchleniu ekonomických aktivít, deficit verejných financií v roku 2017 sa očakáva na úrovni 2 % HDP a miera zadlženia SR k HDP by sa mala znížiť asi na 52 %.
.JPG)
