Môj profil 
Predplatné
Jedným z pilierov stratégie digitálneho trhu je zaistenie lepšieho prístupu k tovaru a službám na internete pre spotrebiteľov a podniky v celej EÚ. Elektronický obchod rastie, ale spoločnosti a spotrebitelia v Európe jeho potenciál stále nevyužívajú naplno.
Prieskum naznačil, že len 12 % maloobchodníkov v EÚ umožňuje predaj cez internet spotrebiteľom do iných krajín EÚ, vo svojej vlastnej krajine však túto službu ponúka trikrát toľko (37 %) predajcov. Podobne iba 15 % spotrebiteľov nakupuje cez internet z iného členského štátu EÚ, kým vo vlastnej krajine je to asi trikrát toľko: 44 % spotrebiteľov.
Prvý návrh EK sa týka dodávania digitálneho obsahu (napríklad sťahovanie hudby) a druhý hovorí o predaji tovaru cez internet. Oba návrhy sú zamerané na odstránenie prekážok cezhraničného elektronického obchodu v EÚ, ktorými sú rozdrobený právny rámec v oblasti zmluvného práva spotrebiteľov, vysoké náklady pre spoločnosti (najmä malé a stredné podniky) a nízka dôvera spotrebiteľov pri nákupe cez internet z inej krajiny.
Podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip upozornil, že tieto návrhy prispejú k posilneniu práv spotrebiteľov na internete.
“Cezhraničný obchod podnikov, najmä tých najmenších, môže rásť cez hranice pri nižších nákladoch vďaka spoločnému súboru pravidiel EÚ namiesto spleti vnútroštátnych zákonov.
Začína sa formovať jednotný digitálny trh, ktorý zlepší život ľudí, v ktorom sú digitálne technológie všadeprítomné,” skonštatoval Ansip.
Eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová rovnako ocenila, že návrhy z dielne EK okrem posilnenia spotrebiteľskej dôvery ponúknu podnikom zjednodušenie internetového predaja v celej Európe.
“Pomocou návrhov týkajúcich sa digitálnych zmlúv chceme odstrániť aj právne prekážky.
Prínosom pre spotrebiteľov budú jednoduché a modernizované pravidlá. Podniky budú mať prospech z väčšej právnej istoty a budú môcť lacnejšie a jednoduchšie rozširovať svoje obchodné aktivity, čo zas spotrebiteľom prinesie väčší výber za konkurenčné ceny,” opísala situáciu Jourová.
Tieto návrhy by mali priniesť úžitok celej európskej ekonomike. Podľa odhadov s predajom zákazníkom v iných členských štátoch začne viac ako 122.000 spoločností. Celkový počet spotrebiteľov nakupujúcich cez internet z iných krajín EÚ by mohol dosiahnuť až 70 miliónov. Z dôvodu nižších spotrebiteľských cien sa v EÚ očakáva rast spotreby o 18 miliárd eur a HDP 28-člennej únie by sa mohol v porovnaní so súčasnou úrovňou zvýšiť o štyri miliardy eur.
Vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík pre TASR pripomenul, že tieto návrhy Bruselu spadajú pod jednu z priorít slovenského predsedníctva v EÚ – jednotný digitálny trh a v rámci neho aj oblasť “e-commerce”, čiže búranie bariér v elektronickom obchode. SR v tejto agende nadviaže na holandské predsedníctvo v EÚ.
“Len 10 % slovenských maloobchodníkov predáva svoj tovar online do inej krajiny únie. Zjednotenie zmluvného práva, čiže podmienok online predaja a nákupu, by mohlo posunúť elektronický obchod dopredu,” uviedol Javorčík. Podľa neho by pre európsku ekonomiku bolo prínosom, keby prístup k digitálnemu obsahu nepoznal v rámci únie žiadne hranice.
Spresnil, že hlavný prínos týchto návrhov pre biznis spočíva v tom, že obchodník nebude skúmať právne predpisy v každom členskom štáte, kde chce predávať svoj tovar cez internet.
Tým sa preňho prirodzene otvára väčší trh. Okrem toho, spotrebiteľ bude poznať svoje spotrebiteľské práva v rámci celej EÚ a získa väčšiu dôveru v cezhraničné online nákupy.
“Na Slovensku tento druh nákupov dnes využíva len 20 % zákazníkov. Traja z desiatich spotrebiteľov uvádzajú, že ich odrádzajú také veci ako nedodanie tovaru, dodanie nesprávneho alebo chybného tovaru, reklamácie, čo spadá pod zmluvné právo,” upozornil Javorčík. Podobne je to podľa jeho slov aj s cezhraničným predajom digitálneho obsahu ako sú softvéry, antivírusové programy, hry či služby typu Netflix.
.JPG)
.jpg)
