Môj profil 
Predplatné
Štrasburg/Brusel 16. januára (TASR) – Európsky parlament (EP) dnes schválil uznesenie, ktoré zvyšuje tlak na Európsku komisiu (EK) a členské štáty EÚ, aby preskúmali všetky možnosti zdieľania dlhu. Text zdôrazňuje, že obavy z parazitovania možno prekonať dôsledne pripravenými riešeniami, vďaka ktorým by zdieľanie dlhu už nemuselo byť tabu. Poukazuje tiež na unikátnosť eurozóny, ktorá napriek spoločnej mene nemá spoločný trh s dlhopismi.
Uznesenie, ktorého autorkou je francúzska liberálna poslankyňa Sylvie Goulardová, vyzýva EK, aby predložila správu o rôznych možnostiach zdieľania dlhu doplnenú o harmonogram ich realizácie. Uznesenie prináša viacero možností, ktoré by mohli byť prijaté okamžite alebo v strednodobom horizonte, napríklad zriadenie Európskeho fondu splatenia dlhu (ERF). Zavedenie ďalších opatrení, vrátane spoločného emitovania národných a neskôr celoeurópskych dlhopisov, si podľa poslancov vyžiada viac času, keďže na ich schválenie je potrebná zmena zmlúv o fungovaní EÚ.
Uznesenie pripomína, že eurozóna sa nachádza v unikátnej situácii, keďže jej členské štáty zdieľajú jednotnú menu, nemajú však spoločnú rozpočtovú politiku ani spoločný trh s dlhopismi. Bez nich však eurozóna nemôže byť stabilná, tvrdia poslanci zdôrazňujúc, že ich vytvorenie by malo pozitívny vplyv na finančné trhy.
Aj napriek schváleniu uznesenia poslanci EP nemali jednotný názor, čo sa prejavilo aj v reakciách slovenských europoslancov. Socialistická poslankyňa Monika Flašíková-Beňová na túto tému uviedla, že EÚ musí vytvárať účinné nástroje zamerané na boj proti špekuláciám v súvislosti so štátnym dlhom.
"Podporujem posilňovanie vzájomného rozpočtového dohľadu a makroekonomického zbližovania. Fiškálna disciplína a úsporné opatrenia však musia byť za každých okolností sprevádzané väčšou mierou solidarity na úrovni EÚ," povedala europoslankyňa.
Na druhej strane slovenský poslanec Jaroslav Paška, ktorý je podpredsedom parlamentnej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD), upozornil, že nátlak Európskej komisie a zadlžených štátov EÚ na presadenie spoločných takzvaných "stabilizačných" dlhopisov vníma ako ich úsilie vyhnúť sa úsporám a reformám a pokračovať v politike morálneho hazardu a zadlžovania sa. "Teraz by to však bolo už na ťarchu iných krajín, a to až do úplného hospodárskeho bankrotu celej únie," uviedol Paška.
.jpg)
.JPG)
