EÚ bude dovážať čínske veterné turbíny vyrobené pomocou uhoľných elektrární, krúti hlavou odborník

Brusel 23. septembra 2021 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP – Michael Probst)

Green Deal má ďalší míľnik: dánsky výrobca veterných turbín zatvára svoje tri továrne. Uznávaný belgický odborník na energetiku Samuele Furfari upozorňuje, že kvôli tomu Európska únia bude len ťažko konkurovať Číne, ktorá naďalej spaľuje lacné uhlie vo svojich elektrárňach

Zelená dohoda pre Európu, čiže Green Deal, predpokladá, že Európska únia dosiahne do polovice storočia klimatickú neutralitu a do konca tohto desaťročia zníži emisie skleníkových plynov o 55% v porovnaní s rokom 1990. Tieto ciele je možné dosiahnuť pomocou prechodu na obnoviteľné zdroje energie, ktoré Európska únia podporuje.

O to prekvapivejšie je rozhodnutie spoločnosti Vestas Wind Systems, dánskeho výrobcu turbín, uzavrieť tri zo svojich tovární v Nemecku, Španielsku a samotnom Dánsku. Vedenie spoločnosti svoje rozhodnutie vysvetlilo tým, že ide o optimalizáciu výrobného procesu a dodávateľských reťazcov.

Čínske turbíny

Na tento rozpor upozornil Samuele Furfari, profesor energetickej geopolitiky a energetickej politiky zo Slobodnej univerzity v Bruseli.

“Dánsky výrobca turbín Vestas oznámil, že zatvára továreň na výrobu lopatiek turbín vo východonemeckej krajine Brandenbursko! Čína sľubuje zastaviť financovanie uhoľných elektrární, ale svet bude kupovať čínske turbíny vyrobené pomocou lacnej uhoľnej elektriny,” napísal Furfari na svojom Twitteri.

Furfari, vzdelaním chemický inžinier, pracoval medzi rokmi 1982 a 2018 na vysokých pozíciách v Európskej komisii. Teraz však patrí medzi kritikov európskej energetickej transformácie a zelených aktivistov. Medzi jeho posledné knihy patria tituly Vodíková ilúzia a Environmentalizmus: Útok na západnú spoločnosť.

Uhoľné elektrárne

V utorok čínsky prezident Si Ťin-pching v prejave na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN oznámil, že Čína už nebude v zahraničí stavať uhoľné elektrárne. Týmto krokom chce prispieť v boji proti klimatickým zmenám. V rámci infraštruktúrnej iniciatívy Pásu a cesty čínske firmy stavali uhoľné elektrárne napríklad v Indonézii, Bangladéši, Mongolsku či Vietname. V rokoch 2013-2019 financoval trinásť percent uhoľných kapacít stavaných mimo Čínu.

“Čína zvýši svoju podporu ďalším rozvojovým krajinám v ich rozvoji zelenej a nízko uhlíkovej energetiky a nebude v zahraničí budovať projekty na spaľovanie uhlia,” vyhlásil Si.

Avšak čínsky prezident nevzal na seba žiadny záväzok ohľadom obmedzenia uhoľných projektov vo svojej krajine. Predtým však Si Ťin-pching avizoval, že do roku 2060 má Čína dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, teda o desať rokov neskôr ako Európska únia.