Všetko nasvedčuje tomu, že v utorok 17. novembra sa v Bratislave bude písať história. Hoci tento rok sa nekončí osmičkou ani deviatkou, vyzerá to tak, že tentoraz, napriek núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania, sa na námestiach budú konať naozaj všeľudové masové protesty proti vládnucemu režimu.

V uplynulých mesiacoch sa sporadicky stretávali na námestiach Bratislavy, ale aj iných miest desiatky a stovky ľudí, ktorí protestovali proti režimu Igora Matoviča. Postupne ich bolo čoraz viac. Pred mesiacom, 17. októbra to pred Úradom vlády už ich bolo niekoľko tisíc, a už to neboli len „skalní“ demonštranti. A zdá sa, že 17. novembra, popri „svedkoch Matovičových“ a patologicky „slušných“, ktorí sa budú v tom čase modliť k svätému Havlovi na Námestí SNP, sa na iných miestach Bratislavy a v iných mestách na Slovensku zídu ľudia naozaj všetkých možných názorov a presvedčení.

Žijeme ešte v právnom štáte?

Svedectvom o tom, ako za pol roka neuveriteľne upadla dôstojnosť zákona a autorita vlády, je bizarná, predtým nevídaná situácia: bezprecedentný počet, možno až desaťtisíce ľudí vopred avizujú, že sa o pár dní chystajú porušiť nariadenie vlády o zákaze zhromažďovania. A to aj navzdory núdzovému stavu a šialeným pokutám, bez ktorých by účasť mohla byť ešte podstatne vyššia.

Tie pokuty sú na slovenské pomery naozaj vyslovene sadistické: kým v Nemecku, Českej republike či inde pokuty za nedodržanie protikoronových opatrení sú rádovo dvojciferné, prípadne vo výške niekoľkých stoviek eur, u nás je to absurdných 1650 eur, čo je suma, ktorá môže mnohých Slovákov existenčne zruinovať.

Občania sú však odhodlaní aj napriek tomu ísť do ulíc! Rátajú s tým, že desaťtisíce ľudí polícia pokutovať nemôže. Najmä ak čoraz viac policajtov, možno aj pod dojmom čistiek medzi bývalými predstaviteľmi polície (mnohí policajti vnímali Tibora Gašpara ako najlepšieho spomedzi šéfov polície) nemá chuť obhajovať tento zlomyseľný režim a dávať ľuďom likvidačné pokuty – a to iba za to, že chcú uplatniť svoje demokratické právo protestovať.

Proti katastrofe sa treba spojiť

Tých, ktorí prídu na námestia protestovať, bude spájať jedna vec: všetci vidia, že toto, čo sa nedopatrením dostalo k moci po tohtoročných voľbách, je fatálny omyl, ktorý treba čím skôr napraviť, kým sa nezačnú diať ešte horšie veci.

Katastrofa menom Igor Matovič začína nadobúdať čoraz desivejšie rozmery. Čoraz viac sa od neho dištancuje dokonca už aj pôvodne blízky koaličný partner SaS. Aj Sulíkovcom už došlo, že na konci tejto Matovičovej spanilej jazdy môže veľmi ľahko byť Ilava, Leopoldov či iné miesta, kam s takou rozkošou teraz posiela všetkých, ktorí mu kedy v živote spôsobili príkoria. A ako dobrovoľne-nedobrovoľní spolujazdci na jeho antikorupčnej metle si čoraz zúfalejšie držia klobúčiky.

Čoraz väčšiemu počtu ľudí dochádza, že tu čosi nesedí. Že napríklad núdzový stav vláda asi potrebuje z trochu iných dôvodov, než je pandémia. Naozaj každý si mohol všimnúť ten obrovský rozpor, ktorý nevie celkom presvedčivo vysvetliť ani taký zdatný prekrúcač a manipulátor ako Matovič: ak plošné testovania sú takou atómovou bombou, prečo treba núdzový stav a ďalšie drakonické obmedzenia?

Prečo napríklad musí byť v noci zákaz vychádzania? Stretávanie ľudí v baroch je predsa možné obmedziť aj inak a doterajší režim, keď v noci bolo možné vychádzať, nijako nezhoršil epidemiologickú situáciu. A prečo sa musia občania aj teraz, takmer dva týždne po plošnom testovaní, v okresoch, kde sa druhýkrát netestovalo, preukazovať modrým papierikom z prvého kola testovania, ktorý teraz už ale naozaj nemá ani kúsok tej minimálnej výpovednej hodnoty, ktorú mal vo chvíli testovania? A prečo netestovaní nemôžu ísť aspoň do lesa? Koho tam nakazia? Atď., atď.

Protesty budú na viacerých miestach

A preto sa chystá protestovať proti despotovi naozaj všelikto. Keďže Námestie slobody aj Námestie SNP si 17. novembra strategicky obsadili ľudia vládnej koalície pre účely osláv, protestné zhromaždenia sa uskutočnia na iných miestach: napríklad na Hodžovom námestí (pred Prezidentským palácom) o 16. hodine sa bude konať Prechádzka za slobodu a demokraciu organizovaná blokom národných strán, vrátane parlamentnej opozičnej strany ĽSNS.

Niektoré korporátne médiá informujú „náhodou“ zavádzajúcim spôsobom tak, že človek môže nadobudnúť dojem, že spolu s ĽSNS budú na „Prechádzke za slobodu a demokraciu“ aj priaznivci a politici strany Smer-SD, ale podľa vyjadrenia predsedu strany Roberta Fica to nie je tak – aj Smeráci budú protestovať, ale ich protest bude nezávislý.

Zoznam protestujúcich sa tým nekončí: účasť avizovali aj futbaloví fanúšikovia – a niet pochýb, že „protestovať“ spôsobom sebe vlastným plánujú aj výtržníci, pre ktorých je takéto podujatie vítanou príležitosťou na ventilovanie svojich agresívnych pudov. Tí si však neuvedomujú, že to je presne to, čo ON potrebuje: ON sa totiž najviac bojí toho, že by celý svet a celé Slovensko videli úspešnú pokojnú demonštráciu desaťtisícov ľudí proti svojmu milovanému premiérovi. Ak však poletia do sveta namiesto toho zábery zmyslov zbavených vandalov nivočiacich bránu prezidentského paláca, všetko bude v poriadku – to oni sú blázni a nie ON. A navyše, nebude za amatéra, ktorý nevie zorganizovať ani len provokatérov…

Symbolika viac než výrečná

Tento deň, 17. november, štátny sviatok s názvom Deň boja za slobodu a demokraciu, je symbolom ľudového odporu proti totalitným, utláčateľským režimom. Aký bude tohtoročný 17. november? Prvýkrát po 31 rokoch ho zažijeme v situácii, keď je na Slovensku celkom evidentne oveľa menej slobody a menej práv ako kedysi za socializmu. A prvýkrát máme dokonca zakázané si tento deň pripomenúť. Máme v tom vidieť symboliku?

Tridsaťjeden rokov. Koľko rečí o slobode a demokracii práve predstavitelia tejto koalície za tie roky pri príležitostiach tohto výročia tak zápalisto a precítene vypustili zo svojich pravdovravných úst, koľko sviečok zapálili, koľko vencov položili…

A teraz, keď sa dostali k moci? Predĺžili núdzový stav, čím zároveň zakázali zhromažďovanie ľudí a znemožnili legálne 17. november osláviť na námestiach, ako to bývalo tradíciou. A aby toho nebolo málo, namiesto osláv dňa slobody a demokracie nám pripravili rôzne darčeky: napríklad škandalózny materiál o boji proti hoaxom a dezinformáciám, ktorý je ťažko vnímať inak ako vyhlásenie otvorenej vojny proti slobode slova (píšeme o tom TU).

V tom dokumente sa okrem iného píše, že dezinformácie sú nebezpečné, lebo by mohli narúšať „súdržnosť spoločnosti“. Ale o akej súdržnosti táto vláda hovorí, akú súdržnosť si vôbec môže dovoliť práve ona čo len spomenúť? Má azda na mysli vlastenectvo, ktoré je v jej ponímaní takmer nadávkou? Alebo sociálnu spolupatričnosť, ktorá je výsledkom „sociálneho dialógu“, tak ako ho táto vláda, šokujúco asociálne, chápe?

Spoločnosť je taká atomizovaná, aká nikdy nebola, a nie je to dôsledkom pôsobenia tých, ktorých režim označuje za dezinformátorov, ako sa nám snaží vláda podsunúť, ale naopak, plutokratickým a neokoloniálnym charakterom tohto systému a režimu. A čiastočne aj výsledkom polročného pôsobenia tejto vlády. Tá sa však už čoskoro bude môcť na vlastné oči presvedčiť o tom, aká je skutočná súdržnosť slovenskej spoločnosti. Sedemnásty november je tu čo nevidieť.

Ivan Lehotský