Môj profil 
Predplatné
Hoci Turecko oficiálne požiadalo o vstup do Európskej únie v roku 1963, stále stojí pred jej dverami. Brusel Ankare doteraz nedokázal povedať, v ktorých oblastiach zlyhala. Po dnešnom rokovaní so svojím slovenským partnerom Robertom Ficom to vyhlásil turecký predseda vlády Recep Tayyip Erdogan. Ten je v Bratislave na oficiálnej návšteve.
“Keď chcete dať niekomu negatívne stanovisko, je k tomu široká škála zámienok, ktoré sa dajú na tento účel využiť,” podčiarkol s tým, že Slovensko v tomto predstavuje výnimku. Potvrdil, že jeho krajina sa bude naďalej odhodlane a trpezlivo usilovať o členstvo, ale v istom momente nastane chvíľa, keď si povie dosť.
Fico je presvedčený o tom, že negociácie medzi Tureckom a Európskou úniou potrebujú nový stimul. Poukázal na to, že Slovensko podporuje ďalšie rozširovanie únie. “Presadzujeme zásadu, že ak krajina, ktorá žiada o vstup do EÚ a spĺňa všetky podmienky, ktoré sa na to vyžadujú, má mať právo vstúpiť do tejto inštitúcie. Ak toto pravidlo už neplatí, je povinnosťou únie, aby to jasne a otvorene povedala,” zdôraznil na tlačovej konferencii. “Turecko vnímame ako spriatelenú krajinu a podporujeme jeho úsilie o vstup do Európskej únie aj reformy, ktoré prijíma ako súčasť plnenia kritérií prístupového procesu,” povedal Fico.
Vzájomné vzťahy – obchod vzrástol 11 krát
Za posledných 10 rokov vzrástol vzájomný obchod oboch krajín 11-násobne, pričom obchodný obrat v súčasnosti dosahuje zhruba 1,6 miliardy USD (1,18 miliardy eur). To je však podľa Fica stále pod potenciálom oboch krajín. “Sme rovnocenní najmä v inováciách, vo vyspelých technológiách, vo vedeckom výskume a v schopnosti aplikovať najnovšie výsledky vedecko-technického výskumu do priemyselnej praxe,” skonštatoval Fico.
Možnú spoluprácu oboch krajín vidí slovenský premiér napríklad v oblasti energetiky. Fico tureckému premiérovi ponúkol slovenské know-how a vedeckú expertízu v sektore jadrovej energetiky, pričom ocenil rozhodnutie Turecka postaviť dve jadrové elektrárne. Zároveň pripomenul, že slovenské firmy môžu ponúknuť aj zaujímavé technológie napríklad v oblasti informačných technológií či strojárstva.
Prekážkou je moslimské pozadie Turecka? Gréci by ich vetovali vždy
Turecko chce vstúpiť do EÚ ako prvá moslimská krajina. Status kandidátskej krajiny má už od roku 1999, prístupové rokovania sa začali v roku 2005. Problémom je predovšetkým spor o Cyprus, ktorý je rozdelený na grécky juh a turecký sever, rovnako tak nesúhlas s ich členstvom zo strany Francúzska a Nemecka. Berlín v decembri minulého roka vyzval na nový impulz v rokovaniach. Francúzsky prezident Francois Hollande síce ich kandidatúru otvorene nepodporil, vyjadril sa však, že by malo byť hodnotené na základe politických a ekonomických kritérií. Jeho predchodca Nicolas Sarkozy presadzoval názor, že Turecko do Európy nepatrí.
Ankara sa opakovane sťažuje na pomalé tempo rokovaní o vstupe do EÚ. Dosiaľ došlo k otvoreniu len 13 z 35 prístupových kapitol, mnohé boli “zmrazené”. Európska komisia argumentuje, že krajina nedodržiava štandardné ľudské práva, slobodu slova a vierovyznania.
Napriek klesajúcej domácej podpore vstupu do EÚ Turecko pokračuje v prístupových rokovaniach a vyhlásilo, že sa chce stať členom únie do roku 2023, keď bude oslavovať 100. výročie založenia Tureckej republiky.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
