Tripolis 29. apríla 2019 (HSP/Vzgljad/Foto:SITA/AP-Presidential Press Service via AP, Pool)
Portál Vzgljad píše o aktivitách tureckého prezidenta Erdogana v Sýrii. Podľa ruského odborníka Michaila Roščina Erdogan ukazuje, že je schopný zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi znepriatelenými hlavnými stranami v Líbyi. Na jednej strane konfliktu stojí maršál Haftar, na druhej šéf Vlády národného porozumenia Faiz Sarradzž
Erdogan má vlastné predstavy, ako treba situáciu v Líbyi riešiť. Ovplyvňuje ho novoosmanská tradícia, rád by posilňoval osmanský vplyv v oblastiach, ktoré mala v minulosti Osmanská ríša pod kontrolou. Turecko sa doteraz nezmierilo s rozpadnutím Osmanskej ríše a zo stratou území na Blízkom východe či v severnej Afrike.
Podľa ruského odborníka Michaila Roščina však Erdogan hrá svoju hru v tieni skutočných veľmocí, snaží sa zo stretu v Líbyi pre Turecko získať nejaké body. Snahy Erdogana sa nesú v znamení ofenzívy vojenských jednotiek maršala Haftara, ktorý svoju ofenzívu začal 4. 4. 2019.
Momentálne sa Haftarove jednotky nachádzajú v okrajových častiach Tripolisu, pred niekoľkými dňami sa tvrdo bojovalo o letisko v Tripolise, pričom Haftarovi vojaci sa snažia preniknúť do centra mesta. Haftar sa netají svojimi plánmi, ak sa nedohodne so Sarrádžom na rozdelení moci, je ochotný Tripolis vojensky obsadiť.
Vojenská operácia Haftarových vojsk priniesla najväčší vojenský pohyb v Líbyi od roku 2011, kedy Američania a západní spojenci (Francúzi, Briti a Taliani) zvrhli Muammara Kaddáfiho, ktorého následne na ulici zlynčovali (podľa niektorých informácií príslušníci francúzskej tajnej služby).
Maršal Haftar svojou ofenzívou, ktorá sa začala dňa 11. 4. 2019, zaskočil nielen USA, Západ, OSN, ale i arabské štáty. Haftarova armáda má množstvo zbraní, ktoré získala od Spojených arabských emirátov, vrátane lietadiel, vrtuľníkov a obrnených vozidiel. Haftar vedie úspešné boje v Sýrii od roku 2014, jeho najznámejšom vojenskou základňou je Al-Chádím. V radoch Haftarových vojsk bojuje množstvo dôstojníkov a vojakov z Kaddáfiho armády.
V okolí Benghází Haftar značne preriedil sily islamistických radikálov. Maršal Haftar úzko spolupracuje nielen so Spojenými arabskými emirátmi, ale aj s Egyptom. Rozvinutú spoluprácu s Egyptom a Spojenými arabskými emirátmi má aj Rusko, v minulosti Haftar niekoľkokrát Rusko navštívil, rokoval s ruským ministrom obrany Šojguom. Získať vplyv na Haftara sa pokúšali aj Francúzi – francúzsky prezident Macron a egyptský prezident Sísí ho totiž považujú za dôležitú hrádzu proti militantným moslimom, ktorí sa v Líbyi etablovali.
Haftar patril v minulosti k blízkym priateľom Kaddáfiho. V roku 1986 ho však počas vojny Líbye proti Čadu v Čade zajali, dostal sa do amerického zajatia, kde ho podľa viacerých indícií naverbovala americká CIA. Kaddáfi stratil o Haftara záujem, a ten následne žil v USA až do roku 2011. Po páde Kaddáfiho sa znova objavil v Líbyi. Svoje aktivity začínal v Benghází, kedy na jeho strane stálo len 200 vojakov, 13 vrtuľníkov a niekoľko starších typov tankov a bojových vozidiel pechoty.
Dnes má maršal Haftar v Líbyi za sebou najpočetnejšie a najskúsenejšie vojenské jednotky.
Video
.JPG)
