Erdogan sa pripravuje na náboženskú vojnu s Európou

Ankara 26. okt=obra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP/Turkish Presidency, Abdulmonam Eassa)

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa mimoriadne ostro vyslovil ohľadom “európskeho fašizmu”, a dokonca poradil svojmu francúzskemu kolegovi Emmanuel Macrona, aby “sa nechal psychiatricky vyšetriť”, Paríž na to reagovala odvolaním svojho veľvyslanca z Ankary. Berlín, ktorý to od tureckého lídra tiež schytal, na urážky zatiaľ nereagoval

Príčina toho všetkého tkvie v dvoch rýchlo rastúcich a tvrdo medzi sebou bojujúcich procesoch.

Na jednu stranu si európske vlády konečne uvedomili nebezpečenstvo radikálneho islamizmu, ktorého rozvoju po dlhé roky samy vytvárali priaznivé podmienky. V týchto krajinách, v ktorých mimochodom hrá prvé husle práve Francúzsko, rýchlo silnie boj s týmto nebezpečným javom. Dá sa diskutovať o zmysle a účinnosti zvolenej taktiky, ale z hľadiska súčasného západného sveta ide skutočne o dosť tvrdé spôsoby.

Na druhú stranu Recep Tayyip Erdogan sám seba na svetovej scéne čoraz hlasnejšie vyhlasuje za ochrancu a zástancu všetkých moslimov na svete. A terajšie aktivity Európy interpretuje ako vojnu proti islamu ako takému.

Kríza vo vzťahoch medzi Európou a Tureckom kvôli tomuto problému zrela už dosť dlho, ale práve v októbri sa podstatne vyostrila.

Na začiatku mesiaca predniesol Emmanuel Macrona prejav, ktorý mal veľký ohlas. Odsúdil v ňom rozšírenie “giet” vo Francúzsku a “islamistický separatizmus”. Vyhlásil, že v krajine je potrebné vybudovať “osvietený islam”, a predstavil príslušný akčný plán. Po dvoch týždňoch otriasla Európou správa o beštiálnej vražde francúzskeho učiteľa, ktorý ukázal žiakom karikatúry proroka Mohameda. Okamžite nasledovala reakcia vlády.

Pripravuje sa deportácia 231 predpokladaných extrémistov. Už bola vypovedaná bosnianska rodina, ktorá použila násilie voči “dcére a neteri” za to, že chodila s kresťanským chlapcom. Samotná dievča, ktorú príbuzní oholili a zbili, zostala vo Francúzsku pod patronátom sociálnych služieb. Po dosiahnutí plnoletosti má získať povolenie na pobyt. Francúzske ministerstvo vnútra chce rozpustiť niekoľko moslimských organizácií, pričom minister Gerald Darmanin ich označil za “nepriateľov Francúzskej republiky”.

V Nemecku majú vlastné starosti

Minulú stredu sa konal v berlínskej mešite Mevlana priamo počas modlitby policajný zákrok za účasti poldruha stovky dôstojníkov. Príčinou zákroku však nebolo podozrenie z extrémizmu, ale z podvodu. Podľa mienky polície sa traja zástupcovia mešity obrátili bez oprávnených dôvodov na štát pre protikrízovú pomoc v súvislosti s koronavírusom.

Ďalším incidentom, ktorý spôsobil veľký rozruch, bolo odmietnutie súdu poskytnúť nemecké občianstvo moslimovi, ktorý žil v Nemecku takmer dvadsať rokov, kvôli tomu, že na ceremónii odovzdania dokladu o občianstve nestlačil ruku úradníka.

Práve kvôli všetkým týmto udalostiam obvinil Erdogan Európu, že “otvorila front proti moslimom”, a predpovedal jej skorý koniec. Existuje podozrenie, že s ním bude súhlasiť oveľa viac ľudí, než by si prial Macron a jeho kolegovia z EÚ.

Značná časť opatrení uskutočňovaných dnes v Európe dokáže skutočne vzbudiť minimálne prekvapenie a maximálne aktívny odpor, a to nielen u vyznávačov islamu. Rozsiahly policajný zákrok v mešite počas modlitby sa napríklad zdá trochu zbytočným pre boj s drobným podvodom. A iba najlenivejší nerozoberali zjavnú hlúposť francúzskej politiky, ktorá vážne počíta s tým, že k integrácii moslimov prispeje demonštrácie karikatúr urážajúcich ich náboženstvo.

Toto všetko by sa dalo vysvetliť jednotlivými nepodarenými rozhodnutiami a náhodnými excesmi.

Horšie je však niečo iné: Európa dnes narazila na časovanú bombu, ktorú sama vytvorila, a ktorej silu stupňovala niekoľko desaťročí.

Politika otvorených dverí, politickej korektnosti, rešpektovanie cudzej identity a názorov nebola vôbec prázdnymi slovami. Stáli za ňou reálne a veľmi významné skutky. Európa skutočne prijímala migrantov, legalizovala ich, financovala, často dokonca pobúrene odsudzovala krajiny, z ktorých boli títo chudáčikovia nútení utiecť, aby sa zachránili pred represiami. To všetko sa konalo za sprievodu ľubozvučných vyhlásení o demokracii, ľudských právach a slobodách.

A náhle sa zistilo, že je všetko inak. Že v rodine Čečencov, ktorí utiekli z hrozného Ruska a dostali politický azyl, vyrástol terorista, ktorý odrezal hlavu učiteľovi. Že sily, ktoré boli ešte včera považované za umiernené a lojálne, boli dnes označené vládou za národnú hrozbu. Že Kolektív proti islamofóbii vo Francúzsku, jedna z najznámejších podobných organizácií, ktorá mala štátne financovanie a daňové úľavy, je, podľa ministra vnútra, “nepriateľ Francúzskej republiky”.

Tento minister mimochodom chce navštíviť Moskvu v nádeji dohodnúť sa na navrátení radikálnych islamistov do Ruska, ktorí z neho utiekli, a ktorých Francúzsko dve desaťročia považovalo za bojovníkov za slobodu a za obete Kremľa, a preto im poskytovalo všemožné úľavy.

Európske úrady jednoducho nemajú zrozumiteľné vysvetlenie pre tieto udalosti, pretože by potom mali priznať zásadné chyby celej svojej migračnej a integračnej politiky v posledných desaťročiach a jej samotných ideologických základov.

Namiesto toho znejú nepresvedčivé výhovorky a často sa konajú neohrabané akcie, ktoré vzbudzujú rozpaky a odpor dokonca aj u moslimov vzdialených radikalizmu, ktorým sa obvinenia Erdogana na adresu Európy zdajú dnes stále viac odôvodnenými.