Ako poznamenávajú Parlamentní listy, medzi únijnými lídrami sa ťažko hľadá zhoda v debate o dlhodobom pláne podpory zasiahnutých ekonomík. Kým južní členovia EÚ na čele s Talianskom a Španielskom presadzujú zvýšenie objemu osobitného fondu a poskytovanie priamych grantov vládam, severské krajiny a Holandsko chcú, aby bol čo najviac využívaný budúci sedemročný rozpočet a trvajú teda na pôžičkách.
Ekonómka Šichtařová v tejto súvislosti súhlasí, že ak sa rozdiely v prístupe k vyriešeniu hospodárskych ťažkostí spojených s koronavírusom budú prehlbovať, môže sa táto pandémia stať pre Európsku úniu osudovou.
“Ja si teda skôr myslím, že túto ranu EÚ zatiaľ ešte ustojí a rozloží ju definitívne až niečo budúce, ale opatrne pripúšťam, že už teraz by sa mohla začať drobiť. V Taliansku totiž dosť dramaticky rastie vlna euroskepticizmu a aktuálne sa blíži úrovniam, na akých bola v Británii tesne pred osudovým referendom o brexite…” poznamenáva.
Dodáva pritom, že práve peniaze by podľa nej mohli slúžiť ako hlavná príčina historického zvratu.
“Taliansko nemá ďaleko k bankrotu. Všetci vieme, ako Európskou úniou otriasol bankrot Grécka, a to bolo Grécko proti Taliansku malou ekonomikou. Ak Taliansko vážne zbankrotuje podobne ako Grécko, čo nemožno vylúčiť, bol by to de facto koniec EÚ, teda minimálne v súčasnej podobe,” podotýka ekonómka.
Ako pokračujúce obmedzenia nakoniec ovplyvnia českú ekonomiku?
Ekonómka Šichtařová v sebe nepestuje žiadnu nádej ohľadom prudkého oživenia ekonomiky po skončení pandémie. Podľa jej slov hospodárska kríza začínala aj bez koronavírusu, preto by sa v lete určite, hoci v trochu mäkšej podobe, prejavila. “Toto umelé umŕtvenie ekonomiky priebeh krízy jednak urýchlilo, jednak prehĺbilo,“ dopĺňa.
Výsledkom súčasných okolností tak napríklad bude prepúšťanie, ktoré spolu s ďalšími vecami zaznamenáme v priebehu troch, štyroch mesiacov.
“Dôjde na krachy firiem. Dôjde k obrovskému nárastu zadlženia krajiny, ktoré zvýši riziko, že sa český štát do desaťročia nebude schopný financovať. Dôjde k prudkému poklesu nielen úrokových sadzieb, ale aj výnosov pri rôznych dôchodkových, podielových fondov a podobne. Teda úspory, ktoré ľudia vložili do týchto fondov, začnú miznúť, inflácia a straty týchto fondov naraz požerú celoživotné úspory. Byty síce v najbližších mesiacoch mierne zlacnejú, ale z dlhodobého hľadiska najbližších napríklad desiatich rokov sa stanú ešte drahšie a nedostupnejšie. To ešte viac zvýši sociálne pnutie a roztvorí nožnice v spoločnosti…“, varuje Šichtařová.
Ekonómka je presvedčená, že hlavnú zodpovednosť za to všetko nesie hlavne vláda, ktorá zvolila podľa jej názoru chybnú hospodársku politiku.
“Keby som bola v pozícii rozhodovať o hospodárskej politike, namiesto súčasného prerozdeľovania by som volila pravý opak: Odbúranie daní z príjmov. To by nechalo peniaze tým, ktorí sú stále životaschopní, a ekonomiku by to ozdravilo,” vysvetľuje ekonómka.