Bratislava 13. decembra (TASR/HSP/Ilustrácia: HSP)

Poľnohospodári sú jediní zamestnávatelia v hladových dolinách

Protest poľnohospodárov proti finančnej diskriminácii v rámci EÚ vyvolal podporné hlasy Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). „Zamestnávatelia očakávajú, že naša vláda bude v Bruseli razantne obhajovať požiadavky slovenských poľnohospodárov a potravinárov a nedopustí ich ďalšiu diskrimináciu,“ uviedol ďalej k dnešnému protestu poľnohospodárov a potravinárov generálny sekretár RÚZ Martin Hošták.

EÚ taktiež okrem nedorovnaných priamych platieb navrhuje zaviesť takzvaný „capping“, čiže krátenie priamych platieb a tzv. stropovanie výšky dotácie podľa veľkosti farmy. Tým sa má obmedziť maximálna výška dotácie pre väčšie farmy, čím sa naďalej budú zvýhodňovať farmy zo starých členských štátov EÚ. Popri tomto Brusel tiež navrhuje ďalšie opatrenia ako napríklad povinné zazelenenie tzv. greening, ktoré našich poľnohospodárov tak isto dostávajú do konkurenčnej nevýhody.

Galko z SaS burcuje Jahnátka od začiatku decembra

Na problematiku laxného prístupu rezortu poľnohospodárstva poukazoval už pred samotnými protestami poľnohospodárov poslanec SaS Ľubomír Galko, ktorý upozornil, že Slovensko nemá v Agrovýbore Európskeho parlamentu žiadneho poslanca, hoci Poľsko ich má štyroch, Česi a Maďari po dvoch.

Poslanec SaS ďalej upozornil, že jediné Slovensko z krajín V4 nevyjadrilo v rámci medziparlamentných sedení Európskeho parlamentu svoju pozíciu ku poľnohospodárskemu programu CAP, a napokon zdôraznil, že pri prezentovaní stanovísk jednotlivých krajín EÚ v októbri 2012 sa Slovensko k nikomu nepridalo. „My zrejme nepotrebujeme žiadnych spojencov,“ poznamenal.

Nečinnosť kompetentných zaráža o to viac, že sa minister poľnohospodárstva na ulici pridáva k poľnohospodárom a rozčuľuje sa na nespravodlivosťou Európskej únie miesto toho aby konal, resp. vysvetľoval. 

„Je potrebné, aby minister pôdohospodárstva prestal naháňať potkany po slovenských hypermarketoch a prestal na PR tlačových besedách informovať o výsledkoch kontrol v obchodných reťazcoch. Je pekné, že sa minister Jahnátek stará o to, aby bolo v našich hypermarketoch čisto. Minister však nie je ani deratizér, ani veterinár, ani hygienik. Jeho miesto nie je medzi regálmi alebo medzi chladiacimi vitrínami pri kontrole dátumu spotreby jogurtov. Jeho miesto je v Bruseli,“ domnieva sa Ľubomír Galko.

Ministerstvo poľnohospodárstva neschopné vecnej reakcie

Dnešný protest bol podľa podpredsedu SaS úplne oprávnený, pričom však za problémy poľnohospodárov nemôže iba EÚ. “Leví podiel na tejto situácii má dnešná reprezentácia ministerstva pôdohospodárstva na čele s ministrom Jahnátkom, ktorá dlhodobo nekoná. Nekoná prakticky odo dňa, kedy na jar tohto roka dostala dôveru voličov,” myslí si opozičný poslanec.

Voči medializovaným informáciám sa ohradila aj Európska komisia

Nie je pravdou tvrdenie, že Slovensko dostalo pri vstupe do EÚ prísľub, že v roku 2013 bude dostávať priame platby na hektár (ha) vo výške priemeru EÚ. „V prístupovej zmluve bolo zakotvené, že v roku 2013 Slovensko dostane 100 % svojej národnej obálky, teda 388 miliónov eur. Toto sa aj v roku 2013 stane skutočnosťou,“ uviedlo ďalej okrem iného Zastúpenie Európskej komisie (EK) na Slovensku v reakcii na informácie a vyjadrenia ohľadom bruselských návrhov na reformu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ na roky 2014 až 2020.

Medializované informácie o tom, že napríklad Rakúsko dáva svojim farmárom štátnu pomoc vo výške 500 eur na hektár a Slovensko len 2 eurá sú nepravdivé. „Napríklad v rokoch 2007 až 2010 Rakúsko oznámilo EK štátnu pomoc svojim farmárom priemerne vo výške 57 eur/ha za rok. Slovensko oznámilo štátnu pomoc svojim farmárom priemerne vo výške 28 eur/ha za rok,“ spresnila EK.

Slovenskí farmári dostávajú podľa EK podporu z EÚ v dvoch oblastiach, a to ako priame platby na plochu a ako podporu v rámci rozvoja vidieka. „Pre rozvoj vidieka má Slovensko jednu z najvyšších podpôr 152 eur/ha. Pri priamych platbách je podpora na úrovni 206 eur/ha. Keď spočítame obidve tieto oblasti, tak podpora pre Slovensko je nad úrovňou priemeru EÚ, pretože SR má 358 eur/ha, hoci priemer EÚ-27 predstavuje 353 eur/ha, a je napríklad vyššia ako pre Francúzsko, Poľsko alebo Španielsko,“ dodala EK.

Práve toto rozdelenie je aj možný dôvodom nečinnosti akejkoľvek slovenskej vlády, ktorá chce mať možnosť odmeňovať vernosť poľnohospodárskych subjektov a profesných komôr. Priame platby sa totiž ovplyvňovať nedajú, Slovenská republika iba uskutočňuje ich transfer priamo k tým, čo s pôdou pracujú. Finančné prostriedky na podporu vidieka však už ministerstvo rozdeľovať môže. Angažovaním sa v prospech priamych platieb by tak každý minister pôdohospodárstva sám seba pripravoval o vplyv a prostriedky na vynútenie loajality.

Dostaneme viac ako iní, lebo sme mali omnoho menej

Podľa EK nie je ani pravdou to, že Brusel chce Slovákom zobrať dotácie. „Na základe návrhu EK by Slovensko dostalo v rokoch 2014 až 2020 vyššie prostriedky na priame platby pre farmárov a naďalej by dostávalo jednu z najvyšších podpôr na rozvoj vidieka. Celý návrh vychádza z referenčného roku 2013. Avšak vzhľadom na proces vyrovnávania priamych platieb by prostriedky pre mnohé krajiny na roky 2014 až 2020 klesli, pre Slovensko by ale stúpli.“ Nejde však o dobročinnosť Európskej únie, ale o fakt, že prostriedky pre Slovensko boli pomerne nízke a tak aj pri šetrení celej EÚ na úroveň 90 % programovacieho obdobia 2007-2013, Slovenská republika získa, kedže nedosahovala ani 90% priemeru EÚ.

V roku 2010 dostalo Slovensko z EÚ na samotné poľnohospodárstvo viacej, ako bol celý príspevok SR do rozpočtu EÚ. Na poľnohospodárstvo Slovensko dostalo z rozpočtu EÚ 652 miliónov eur, čo predstavuje 1 % národného HDP. Navyše ešte SR spolufinancovala z národných prostriedkov rozvoj vidieka vo výške 113 miliónov eur a poskytla svojim farmárom národné dorovnávacie platby vo výške 61 miliónov eur. Celková podpora pre slovenské poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka tak spolu v roku 2010 bola vo výške 826 miliónov eur. Najväčšia časť európskych prostriedkov pre Slovensko ide na kohéznu politiku. V roku 2010 Slovensko dostalo z EÚ 1,9 miliardy eur a do rozpočtu EÚ prispelo sumou 647,3 milióna eur, teda dostalo o 1,25 miliardy eur viac, ako prispelo, takže čistý prínos pre SR bol vo výške takmer 2 % HDP.