EK chce pre z jej pohľadu sporný mediálny zákon iniciovať konanie voči Poľsku

Brusel/Varšava 3. januára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alik Keplicz)

Diplomati EÚ už koncom decembra potvrdili, že Európska komisia bude na svojom zasadnutí 13. januára rokovať o situácii v Poľsku. Podľa FAS už predseda EK Jean-Claude Juncker zaradil túto otázku na program zasadnutia a chce využiť uvedený právny nástroj

V súvislosti z pohľadu európskych elít kontroverznou novelizáciou poľského zákona o verejnoprávnych médiách chce Európska komisia začať 13. januára konanie s cieľom skúmať možné ohrozenie právneho štátu v Poľsku. V prvej fáze by mala byť zhodnotená situácia, uviedla dnes hovorkyňa EK v Bruseli pre tlačovú agentúru DPA.

Podľa jej slov je však priskoro špekulovať o možných ďalších krokoch na základe tzv. mechanizmu právneho štátu. “Vedieme v tejto veci intenzívny dialóg s našimi poľskými partnermi,” uviedla hovorkyňa.

Reagovala na vyjadrenia komisára EÚ pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günthera Oettingera. Nemecký politik v rozhovore pre dnešné vydanie nedeľníka Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) vyjadril obavy o nezávislosť médií v Poľsku a žiadal tvrdší prístup k novej konzervatívnej poľskej vláde. Tá vyvolala rozruch aj reformou ústavného súdu, ktorá podľa kritikov narušuje systém deľby štátnej moci.

“Sú dôvody, aby sme teraz aktivovali mechanizmus právneho štátu a Varšavu dali pod dohľad,” vyhlásil Oettinger. V súvislosti s tým, že nový poľský zákon ustanovuje zánik mandátov členov doterajšieho vedenia a dozorných rád TVP a Poľského rozhlasu a vymenovanie nových dáva do rúk vláde, dodal, že riadiacich pracovníkov verejnoprávnych médií nemožno prepustiť bez uvedenia dôvodu. “To by bola svojvôľa,” zdôraznil.

Konanie na ochranu právneho štátu, zavedené v roku 2014 a dosiaľ nepoužité, má viacero stupňov. Najskôr EK posudzuje, či existujú “jasné známky systémového ohrozenia zásad právneho štátu” v členskej krajine. Ak to potvrdí, zašle krajine písomne varovanie. Neskôr môže vydať odporúčanie a stanoviť krajine lehotu na vyriešenie zistených problémov. Ak by krajina nereagovala, komisia môže začať tzv. postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý by v konečnom dôsledku mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv tejto krajiny vzhľadom na porušovanie hodnôt EÚ.

Diplomati EÚ už koncom decembra potvrdili, že Európska komisia bude na svojom zasadnutí 13. januára rokovať o situácii v Poľsku. Podľa FAS už predseda EK Jean-Claude Juncker zaradil túto otázku na program zasadnutia a chce využiť uvedený právny nástroj.

Hovorca poľského prezidenta Andrzeja Dudu, Marek Magierowski, vyjadril dnes prekvapenie nad negatívnymi reakciami v EÚ a zmeny v mediálnom zákone označil za potrebné. Podľa jeho slov boli za predošlej vlády štátne vysielacie spoločnosti roky “médiami jednej strany” bez pluralizmu, čo EÚ prehliadala, informovala agentúra AP.

Poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski dnes pre nemecký denník Bild povedal, že jeho vláda chce “vyliečiť niektoré choroby” krajiny po ľavicovej agende predchádzajúcej vlády, ktorá nemala “nič spoločné s tradičnými, poľskými hodnotami”.

Európska komisia sa do sporu okolo mediálnej reformy v Poľsku zapojila už predtým. Prvý podpredseda EK Frans Timmermans žiadal od poľskej vlády informácie o zlučiteľnosti zmeny zákona s právom EÚ. Už pred Vianocami tento holandský sociálny demokrat Varšavu varoval pred obmedzovaním nezávislosti ústavného súdu.

Poľská euroskeptická strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá v októbrových voľbách získala nadpolovičnú väčšinu kresiel v dolnej komore parlamentu, odmietla kritiku, že svojou politikou oslabuje demokraciu. Tvrdí, že má mandát na presadzovanie väčšej nezávislosti od Bruselu, dodáva agentúra Reuters.

Nevolené európske politické elity sa rozčuľujú nad krokmi legitímne zvolenej poľskej politickej reprezentácie. Európske politické elity silne vyrušuje nie len fakt, že poľské verejnoprávne média by, ako sa o tom vyjadruje strana Právo a spravodlivosť, mohli začať slúžiť záujmom poľského národa a nie im, ale aj zdanenie bánk, ktoré začne platiť od 1. februára a ktoré je možno ešte väčším dôvodom na súčasný pokrik a vydieranie.

Poľsko zavádza zdanenie bán z majetku vo výške 0,44 percenta, čo je úplne minimálna čiastka, ale bude musieť odolávať sústredenému politickému tlaku a ohováraniu podobne, ako pred niekoľkými rokmi Maďarsko, ktoré urobilo podobný krok. Maďari tento tlak ustáli, ako sa zachová nakoniec Poľsko sa zatiaľ nedá odhadnúť.