Druhý najmocnejší muž Iránu nebol legitímnym cieľom

Bratislava 7. januára 2020 (HSP/Foto: TASR-Jakub Kotian)

Rastislav Káčer, bývalý veľvyslanec Slovenska v USA, čestný predseda Globsecu, známej “bezpečnostnej”, teda  militaristickej organizácie, poskytol rozhovor denníku Pravda ohľadne situácie na Blízkom Východe

Pán Káčer sa vyjadril, že “generál Solejmání predstavoval legitímny cieľ. Pôsobil ako veliteľ vojenských jednotiek, ktoré boli smutne známe organizovaním rôznych teroristických akcií namierených proti americkým cieľom. Zopakujem, že z vojenského pohľadu stelesňoval naozaj legitímny vojenský cieľ.”

Tento postoj treba jednoznačne zamietnuť. Treba si uvedomiť, že USA nie sú vo vojenskom stave s Iránom, a preto nemôžu útočiť na nijakého jeho občana, nehovoriac o vraždení najvyšších štátnych predstaviteľov.

Obvinenie z  “rôznych teroristických akcií”, ktoré vraj robili jednotky, ktoré vraj spadali pod tohto generála, je to najabsurdnejšie, aké môže zaznieť. Ak by sme pristáli na takýto postoj, tak možno zabíjať akéhokoľvek predstaviteľa akéhokoľvek štátu, ktorého označíme za svojho nepriateľa. Srbi by mohli povedať, že v 1914 mali právo zabiť nástupníka rakúskeho trónu, pretože veliteľ vojska, ktoré bolo pre nich hrozbou. Ako vieme, podobný prístup skončil dlhotrvajúcou svetovou vojnou.

V ďalšom texte Káčer súhlasí s postojom, že “likvidácia Solejmáního sa dá chápať aj ako americký odkaz všetkým úhlavným nepriateľom USA, že sa nemôžu cítiť bezpečne nikde a nikdy na svete”. Tu je na mieste otázka, kto všetko je “úhlavný nepriateľ USA” a akým právom má mať USA právo svojich “nepriateľov” zabíjať. Je napríklad aj Putin “úhlavný nepriateľ USA”? A ak nie je dnes, nebude tak označený zajtra?  A majú právo aj iné krajiny zabíjať svojich “úhlavných nepriateľov”? Len tak, preventívne, lebo si zmyslia?

Podľa čestného predsedu Globsecu Káčera zrejme áno. Rozplýva sa nadšením, že vražda Solejmáního, ktorá spôsobila smrť aj najmenej ďalšej desiatke osôb, “bola ukážka vynikajúcej operačnej špionáže”. Odpornejšie ospevovanie vraždy z úst slovenského politika zatiaľ nezaznela.

Teroristický útok, pri ktorom dron vypustil  rakety na civilné autá v podstate v meste Baghdad spôsobila, že iracký parlament schválil ostrú rezolúciu, v ktorej vyzval na odchod všetkých zahraničných vojsk. Irak nechce byť viac okupovaná krajina. Nemieni poskytovať viac priestor US armáde, ktorá takto môže vraždiť ktoréhokoľvek politika v regióne.

Vražedný dron bol zrejme typ MQ-9 Reaper, ktorý môže niesť bomby a laserovo navádzané rakety. Má dolet 1850 km, čiže v prípade nasadenia na slovenských letiskách by US týmto spôsobom mali možnosť udrieť na územie Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska a azda najviac pre nich zaujímavom územie Ukrajiny. Kým rakety stredného doletu alebo plnohodnotné stíhačky dokážu fungovať aj zo základní v Nemecku, pomaly letiace drony s relatívne krátkym doletom zrejme potrebujú  byť umiestnené v strede krajín V4, odkiaľ bude môcť potom byť vyvíjaný silný tlak na tých rôznych už spomínaných “úhlavných nepriateľov USA”. Hornaté Slovensko je na to ideálne miesto.

Za to, aby sa zo Slovenska stal malý Irak v strede Európy, bojujú proamerické mimovládky a ich známi predstavitelia. Z politických strán sú proamerické predovšetkým strany Za ľudí, PS-Spolu a SaS. Do budúcej koalície s nimi chcú vstúpiť hlavne strany OĽaNO, Sme-Rodina.

Treba pripomenúť, že tak ako teraz Rada NATO nemieni rešpektovať požiadavku irackého parlamentu, aby zahraničné vojská odišli z ich územia, rovnako ani Slovensko nebude môcť získať svoje letiská späť do svojich rúk, ak ich po februári 2020 nejaká vláda ľahkovážne odovzdá do rúk cudzej mocnosti. Teraz je posledný čas, kedy sa také smerovanie dá zvrátiť a prípad Irak je najlepšie varovanie, aké sme mohli od prozreteľnosti dostať. Ak ani toto slovenský ľud nepochopí, stratí posledné zvyšky svojej suverenity. Solejmáního tieň bude potom visieť nad každým politikom z Východnej Európy a Slováci budú spolupáchatelia.

Peter Vanád