Soul 20. januára 2016 (HSP/Sputnik/Foto:Printscreen youtube)
KĽDR opäť vyvolala rozruch svojím bezpilotným lietadlom, ktoré poslala na juhokórejské územie, a tento stroj napriek pokusom o jeho zostrelenie sa dokázal vrátiť domov
Masmédiá začali celkom nedávno venovať pozornosť severokórejským bezpilotným prístrojom, ale Kórejská ľudová armáda (KLA) ich má vo výzbroji takmer štvrťstoročie. Podľa prieskumu amerického vojenského analytika Jozefa Bermundeza, kúpila Severná Kórea prvé tieto stroje v Číne koncom osemdesiatych rokov. Boli to výzvedné BPLA D-4 s piestovým motorom riadené na diaľku.
Ku koncu roka 1993 sa KĽDR podarilo, podľa údajov juhokórejskej rozviedky, začať výrobu vlastných analógov D-4, ktoré dostali názov Panhjon a neskôr tiež Panhjon-2. Tieto prístroje tvoria doteraz základ severokórejského bezpilotného letectva. A na ich základe sa už vtedy mohli konať pokusy potrebné k vývoju prvých útočných bezpilotných strojov, ktoré môžu byť vybavené jadrovými alebo biologickými zbraňami.
Podľa mienky Bermundeza Severná Kórea získala už v roku 1994 prístup k technickým informáciám o bezpilotných prístrojoch sýrskej armády, vrátane sovietskych rýchlostných BPLA Tu-143 Rejs s prúdovým motorom. Aj v roku 1994 kúpila v Rusku 10 výzvedných bezpilotných strojov Pčola (včela) -1T, zrejme v exportnej modifikácii Šmeľ (čmeliak) -1.
Vo februári 2012 oznámil vojenský zdroj agentúre Renhap news, že KĽDR vyvíja vysoko rýchlostné útočné bezpilotné lietadlo na základe amerického bezpilotného prístroja MQM-107d Streakers, ktorý sa používa pri skúškach riadených striel. Bol kúpený v jednej z blízkovýchodných krajín, najskôr však v Sýrii alebo Egypte. Už v apríli 2012 boli počas vojenskej prehliadky v Pchjongjangu predvedené prvé vzorky severokórejskej modifikácie, ktorá sa trochu podobala americkému modelu, ale bola značne pozmenená. V marci 2013 bolo prvýkrát predvedené ich bojové nasadenie: na záberoch je vidieť, ako 3 bezpilotné stroje vzlietajú z rampy vyrobenej zrejme na základe podvozku ZIL-130 a potom jedny explodujú pri zásahu zadaných cieľov vo vzduchu a na hore.
Išlo o modifikované verzie čínskych civilných bezpilotných prístrojov Sky-09 a UV10, ale to, že KĽDR vyvíja na ich základe výzvedné lietadlá, nebolo predtým známe. Ministerstvo obrany Kórejskej republiky odhadlo vtedy severokórejské bezpilotné letectvo na 300 výzvedných bezpilotných strojov Panhjon-1 a Panhjon-2, menej ako 10 útočných lietadiel, a taktiež asi 10 ruských Čmeliakov. Po zistení týchto “miniatúrnych” prístrojov rozmiestnila Južná Kórea rádiolokačný systém za účelom zistenia cieľov v malej výške. Lenže nie vždy to pomáha. Je celkom možné, že veľa toho o severokórejskom bezpilotnom programe zatiaľ nevieme. A kto vie, aké tromfy má ešte v rukáve KĽDR ?
Video k článku si môžete pozrieť tu: