Bratislava 24. marca 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Politológ, vysokoškolský pedagóg a bývalý minister školstva Juraj Draxler sa zameral na článok s názvom “Nórska firma núkala Slovensku štyrikrát lacnejšie respirátory”, ktorý uverejnila nadácia Zastavme korupciu
Nadácia v článku tvrdí, že nórska firma ponúkala slovenským štátnym hmotným rezervám respirátory za výhodnú cenu. Ale tie ich od tejto firmy nekúpili. Ponuka tejto firmy mala byť “dôkazom, že na trhu boli stále dostupné lacnejšie respirátory”.
Draxler v tejto súvislosti položil ale protiotázku, prečo firma dala ponuku práve štátu, keď štátne hmotné rezervy naozaj nie sú jediný subjekt dovážajúci zdravotnícky materiál. Tieto respirátory mohol výhodne nakúpiť hocijaký iný veľkoobchodník, ktorý by ich pre nemocnice doviezol.
Draxler preto vyzval nadáciu Zastavme korupciu, aby odpovedala na nasledujúce otázky: “Dobre, možno firma naozaj mala nejaký dôvod, prečo to chcela predať len štátnym hmotným rezervám. Opýtala sa jej nadácia na ten dôvod?
Ak na ponuku nereagovali naše štátne hmotné rezervy, má firma dôkaz, že tie objemy predala inému štátu? Ak ich mala, tak to niekomu predať musela, v dnešnej situácii. Opýtala sa jej na to nadácia?
A nakoniec: Ja som napríklad nedokázal vypátrať jej web a jediná zmienka, ktorú som na internete o nej našiel, v nejakom nórskom súkromnom registri, hovorí, že je to firma bez obratu a bez zamestnancov. Ale môže to byť chybná informácia. Má nadácia lepšiu?”
Na jeho otázky ohľadom ich uverejneného článku, ktorý získal medzitým obrovskú čítanosť, ale neodpovedali. Neskôr však nadácia uverejnila ďalší článok v ktorom poskytla niektoré základné informácie o firme, ktorej email s “ponukou” predaja respirátorov má dokazovať to, že vraj Slovensko mohlo nakúpiť respirátory štyrikrát lacnejšie.
“Tak sa podržte. Táto firma pri otázke, odkiaľ by respirátory získali, odpovedá, že mali o možnej dodávke podpísanú dohodu…. s ďalšou schránkovou “konzultačnou” firmou s malým obratom a bez zamestnancov. A kto za tú prvotnú nórsku firmu vystupuje? Nejaký pán Lars-Thørner Woie. Ten je riaditeľom malého hotela ani nie v Nórsku ale vo Švédsku a prácu pre schránkovú firmu si neuvádza ani len vo svojom LinkedIn profile. Jeho vzdelanie je bakalár v marketingu a v mediálnych štúdiách a part-time si privyrába ako predavač produktov jednej slovenskej firmy, takto sa dostal ku kontaktom na slovenské veľvyslanectvo a poslal mu ponuku respirátorov,” približuje Draxler. Druhým zástupcom spomínanej firmy má byť nejaký v podstate nezamestnaný človek, ktorý sa snaží o predaj na internete.
“Dúfam, že nadácia si už prestane robiť blamáž a za všetko sa ospravedlní,” píše ďalej Draxler a dodáva, že nikdy nehovoril, že ŠHR alebo vláda pracovali pri nákupoch dobre, lebo to len ťažko môže posúdiť, tiež nehovoril, že by sa to, čo sa dialo pred voľbami nemalo vyšetriť.
Osobne si myslí, že by sme mali mať aj nevládne organizácie, ktoré pomáhajú odhaľovať neefektívne či korupčné praktiky. Pre neho je ale otrasné sledovať, ako tu neexistuje normálna, racionálna diskusia s nejakými pravidlami.
“Namiesto toho vzduchom lietajú hysterické, nepodložené nezmysly. Nie, “veď sa aj tak kradne” nie je žiaden argument na to, aby sa zverejnila hocijaká blbosť. Ale presne takto sú novinári a ďalší investigatívci mentálne nastavení. Uvedomme si, preboha, že sa tu takto postupne z toho zbláznime,” dodal na záver.
Tatiana Stará