Zo svojej farmy v africkom štáte Niger (pri dedine Massalata pri hraniciach s Nigériou) bol koncom októbra unesený americký občan Philip Walton. Šiesti únoscovia s kalašnikovmi neboli údajne teroristi ani islamisti, ale „obyčajní“ zbojníci, ktorí sa s uneseným Američanom schovali za hranicou v Nigérii a ozvali sa jeho otcovi, že chcú výkupné.

Spojené štáty neváhali a okamžite usporiadali záchrannú operáciu. Na miesto vyslali špeciálnu jednotku, ktorá už niekoľko málo dní po únose, v posledný októbrový deň, amerického občana oslobodila a únoscov pozabíjala.

Pozoruhodný je spôsob, ako to celé prebehlo. Keďže Nigéria je „tak trochu od ruky“, záchranná operácia bola veľmi komplikovaná a logisticky náročná. Špeciálna letecká výprava pozostávala z dvojciferného počtu rôznych špecializovaných lietadiel, ktoré vo vzájomnej súhre predviedli pôsobivú ukážku možností armády Spojených štátov amerických zasiahnuť prakticky kdekoľvek na planéte.

Podstatná časť použitej techniky aj personálu patrí do špeciálnej jednotky, ktorá má domovskú základňu v britskom Mildenhalle a je vyhradená na uskutočňovanie najnáročnejších a najtajnejších operácií v Európe a severnej Afrike.

Stroje mali po odlete z Británie medzipristátie na španielsko-americkej základni Naval Station Rota ležiacej na pobreží Atlantiku asi sto kilometrov od Gibraltaru. Palivo počas akcie zabezpečovali letecké tankery KC-135R Stratotanker, ktoré ho prečerpávali do viacúčelových MC-130J Commando II, a tie zase cestou „kŕmili“ konvertoplány (niečo medzi lietadlom a vrtuľníkom) CV-22B Osprey. Celú výpravu strážilo špeciálne bojové lietadlo AC-130J Ghostrider vybavené 30 mm automatickým kanónom, 105 mm kanónom, bombami a riadenými raketami.

A napokon, nad tým všetkým bdelo lietajúce informačné centrum námorníctva USA P-8A Poseidon, ktoré zabezpečovalo satelitné spojenie a všestranný tok informácií o dianí vo vzduchu i na zemi (podrobnejšie informácie o tejto záchrannej operácii nájdete napríklad tu).

Záchranné komando bolo na mieste zásahu vysadené na padákoch zo stroja MC-130J Commando II, ktorý dokáže uskutočňovať kradmé lety do hĺbky nepriateľského územia. Po vykonaní operácie boli účastníci aj so zachráneným farmárom vyzdvihnutí konvertoplánom CV-22B Osprey a dopravení na americkú leteckú základňu Niger Air Base 201, ktorá leží v púšti v centrálnom Nigeri pri meste Agadez.

Aj tá stojí za zmienku: USA ju otvorili iba tohto roku a jej výstavba bola nesmierne nákladná, pretože úplne všetko, vrátane asfaltu na pristávaciu dráhu a stavebných strojov, bolo treba priviezť z veľkej diaľky. Napriek tomu je možné, že základňa bude čoskoro zatvorená: podľa The New York Times Spojené štáty chcú vrhnúť všetky sily do súboja s Čínou a Ruskom a stiahnuť sa z lokalít, ako je Niger. (Otázkou však je, kto na tieto vyprázdnené pozície príde po Američanoch: v Afrike je v posledných rokoch nesmierne aktívna práve Čína…)

Týka sa to aj Slovenska

A prečo o tom píšeme? Že čo my Slováci máme so záchranou amerického farmára na území členského štátu OSN, Nigérie? Stačí trochu popremýšľať. Tak napríklad je dobré vedieť, že americké ministerstvo obrany (naozaj sa tak volá…) má v britskom Mildenhalle špeciálnu a špeciálne vybavenú superjednotku určenú na vykonávanie tých najnáročnejších a najtajnejších operácií v Európe a severnej Afrike, s dosahom tisícok kilometrov.

Moderná obrana sa totiž dnes už nerobí tak, že si nastaviate delá a míny na svoje hranice, aby k vám nikto nevtrhol. Naopak, moderná obrana sa robí tak, že máte na druhom konci zemegule akčné zásahové superjednotky na vykonávanie supertajných operácií na území iných krajín. (Je to obrana, aby tie krajiny náhodou nezaútočili, pre tých, ktorým by to azda nebolo jasné.)

Dobré je tiež vedieť, že náš najlepší vojenský partner, Spojené štáty, môžu robiť také veci. Máme tak istotu, že keby, napríklad, dunajskostredská mafia uniesla amerického občana a schovala sa s ním vo Fiľakove, tak by nás naši americkí priatelia neobťažovali svojimi problémami a prišli by si ho zachrániť sami: priletela by výsadková skupina podobná tej z Nigérie, únoscov by rozstrieľala ako rešeto a svojho občana by si odniesla. No nie je to dobrý pocit?

A je to inšpirujúce aj pre rezorty obrany iných štátov: môžu sa poučiť, ako to treba robiť. Inšpirovať by sa mohla napríklad Austrália, ktorá by takto mohla zachrániť svojho nespravodlivo väzneného a týraného hrdinu Juliana Assangea. Rusko by podobne mohlo záchraniť svojho hekera nespravodlivo zatknutého v USA… A napokon, môže to byť dobrá inšpirácia aj pre nášho ministra obrany Jaroslava Naďa.

Keby, povedzme, niekde na Floride príslušníci nejakého hnutia (napríklad toho z televízie známeho hnutia rozbíjačov výkladov a podpaľovačov áut) uniesli nejakého slovenského podnikateľa, trebárs za to, že má na mikine nejaké nepekné číslo s osmičkami, tak minister obrany Jaroslav Naď už má jasný návod, ako postupovať: poslať na Floridu letku ministerstva obrany, ktorá by vyskákala z padákov, zo zloduchov by urobila ementál a nášho slovenského občana by oslobodila.

Veď tak sa to robí – či nie?

Ivan Lehotský