Slovensko 26. apríla (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Ťažko sa mi píše. Boli časy, keď to išlo akosi samé. Nie, že by nebola inšpirácia, iba sa kadesi túla. Sledujem ju tak zdiaľky a pýtam sa, kedy sa ku mne priblíži. Občas ju zbadám na hviezdnej oblohe, ako sa dotýka hviezd a obdivuje mesiac. Alebo ju vidím v diaľke na štítoch hôr, v objatí snehu a skál…
Ako ďaleko je od myšlienky k činu? Od inšpirácie k dielu? Občas veľmi ďaleko. Dlho, kým dozreje. Kým dozreje človek, aby ju uchopil a uskutočnil.
Také sú aj naše plány. Čo všetko by sme chceli dosiahnuť a obsiahnuť. Čakať, to sa nám občas nechce a nemyslíme na to, že všetko má svoj čas. Niekedy zanechať zopár „mŕtvol“ na ceste k cieľu nám ani neprekáža. Hlavne, že sme sa tam dostali rýchlejšie. Ale vychutnať si úspech, keď dozrel – a my s ním – je oveľa hlbším zážitkom.
No áno, aj my potrebujeme dozrieť. Ako vrcholový športovec na víťazstvo. Cez roky odriekania, tréningu a námahy. Tie ťažko dosiahnuté ciele majú väčšiu hodnotu a zložitejšia cesta k úspechu má svoj význam pre každého z nás.
Isteže, v dnešnej dobe je veľa expertov na „urýchľovače“. Veď aj u ovocia sa dá dosiahnuť, aby pekne dozrelo, aj keď ho zbierali nedozreté. Na ceste za úspechom, k cieľu, ponúka sa mnoho možností, ako sa tam dostať skôr. Skratky, ktoré však môžu byť nebezpečné či už pre nás samých, alebo pre iných okolo nás. Píšem nekonkrétne? Povýšime vás v práci, stačí v tíme objaviť niekoho slabšieho a odrovnať ho, vy na to máte… Dáme vám vysokú pôžičku na vlastné bývanie, stačí ak založíte rodičovský dom, nevadí, že tam ešte bývajú, veď nájdete spôsob, ako ich prehovoriť, aby súhlasili… Môžete si užívať partnerský život aj keď máte len pätnásť rokov, nie je ťažké zabezpečiť, aby dievča neotehotnelo…
Niekedy ide naozaj o život. Náš, či niekoho iného. Riskujeme. Púšťame sa do vecí, o ktorých ani netušíme, aký dôsledok môžu mať, dôležité je, že JA budem úspešnejší rýchlejšie, JA budem v cieli skôr, JA si užijem niečo, čo by pokojne mohlo počkať ešte zopár rokov, bez rizika, že by som ohrozil seba či niekoho iného.
Čas zrenia je dôležitý aj pre dieťa v matkinom lone. Jeho skrátenie môže mať fatálne následky. Čas zrenia je istým spôsobom tajomstvom, nevidíme všetky procesy, ktoré počas dozrievania prebiehajú, vidíme však ovocie, keď dozreje. Môžeme si ho vychutnať, keď sa čas naplní. Či už ide o jablko, dieťa, môj úspech v pracovnej oblasti alebo naplnenie vo vzťahu, dosiahnutie cieľa v podobe chalupy, stavanej roky…Všetko má svoj čas. Čas, v ktorom dozrievajú nielen naše plány, túžby, ale aj my sami.
Možno potrebujeme zmeniť zmýšľanie, naučiť sa čakať, stavať základy hlboko a pevne namiesto používania urýchľovačov. Chápať veci v dlhodobejšej perspektíve namiesto živelného vrhania sa do rýchlokvasných možností. Podrobiť svoju víziu skúške časom…
…nemôžem sa dostať ku hviezdam, aby som uchopila svoju inšpiráciu. Dôležité je poznanie kde je a kde som ja. Dôležitý je čas, v ktorom dozrejem a objavím ju vo svojom vnútri. Vo vedomí, že nič nestrácam, pretože ona zreje tiež…
Mária Čapáková