Po celom Slovensku sa konali demonštrácie. Najväčšia bola, samozrejme, tá bratislavská, kde sa zišlo okolo 15 tisíc nespokojných občanov.
Korporátne médiá to predávajú ako niekoľkotisícové protesty proti veľmi užitočným opatreniam na boj proti covidu a demonštrantov vydávajú za prihlúplych, nezodpovedných náckov, anarchistov a chuligánov. Výborne celý, kompletne arogantný postoj vlády a korporátnych médií vystihol minister obrany Jaroslav Naď, keď na svojom facebooku napísal, že normálnych ľudí demonštrovať nevidí, iba opice.
Pravda je však diametrálne iná. Po celom Slovensku včera demonštrovalo mnohotisíc ľudí. A to napriek tomu, že vláda sa vyhrážala použitím policajného násilia proti demonštrantom, napriek tomu, že je núdzový stav a ľudia sa báli mnohoročných trestov, napriek tomu, že korporátne médiá viedli dva týždne intenzívnu protikampaň.
Keby to nebolo tak, keby všetky médiá hecovali ľudí ako v prípade Kuciaka, aby šli na námestia, keby vláda o použití policajného násilia ani neuvažovala, ako to bolo v prípade vlády Smeru počas demonštrácií za „Slušné Slovensko“, keby tu nebol vírus a výnimočný stav, ktorý si vláda schválila práve preto, aby ľudia nemohli vyjadrovať na uliciach svoju nespokojnosť, tak by na uliciach boli také davy, že by Matoviča na úrade vlády neochránilo ani 3000 policajtov nie 300.
Korporátne médiá včerajšie protesty podávali ako protesty nezodpovedných hlupákov, ktorí si neuvedomujú nebezpečnosť ochorenia a potrebu opatrení proti koronavírusu, ktorí si prajú plné nemocnice a tisíce mŕtvych, egoisticky pozerajúc len na seba, aby si mohli chodiť, kam chcú a nenosiť rúška.
To, samozrejme, nie je pravda vôbec v ničom. Ľudia, ktorí včera demonštrovali proti vláde, si veľmi dobre uvedomujú aj nebezpečnosť choroby, aj potrebu opatrení, aby sa táto zvládla s čo najmenšími stratami.
Oni protestovali hlavne proti hlupáctvu, s akým tieto opatrenia vláda používa, keď sa chaoticky zavádzajú často neadekvátne, často zbytočné a pre ekonomiku likvidačné opatrenia v oblastiach, kde to nie je vôbec potrebné. Protestovali proti tomu, ako sa s pochybným výsledkom míňajú desiatky miliónov eur zo spoločného. Protestovali proti tomu, že vláda trávi na emotívnych tlačovkách hodiny, zatiaľ čo svojimi rozhodnutiami ich pripravila o zamestnanie, o podnikanie, o obživu, ale na to, aby ministri zorganizovali pomoc, tak na to už im nezostáva čas.
Nezodpovednosť, nekompetentnosť a neschopnosť, to sú tri základné atribúty tejto vlády.
V neposlednom rade ľudia protestovali aj proti arogancii, s akou vláda tento svoj amatérsky chaos zavádza. Možno na niekom môže Matovič káľať drevo, ale nie na každom. Včera boli na uliciach hrdí ľudia, ktorí nedovolia, aby sa k nim nejaký narcis opitý mocou správal ako k stádu otrokov, ktorých zbičuje domácim väzením a stratou zamestnania, ak nebudú poslúchať.
Matovič má mnoho talentov, to sa mu nedá uprieť. Niektorí vyzdvihujú jeho schopnosť marketingovo myslieť a schopnosť manipulácie. Teraz však máme možnosť pozorovať jeho ďalšiu skvelú schopnosť – za osem mesiacov dokázal zjednotiť celý národ. Bohužiaľ, proti sebe.
Na námestiach boli skutočne voliči z celého politického spektra, vrátane kotlebovcov, komunistov, anarchistov a chuligánov a vrátane, a to je naozaj smutné, aj bývalých Matovičových voličov. Premiér skutočne zjednotil všetkých tak, ako dosiaľ ešte žiaden politik na Slovensku. Na námestiach však boli hlavne slušní ale už veľmi nazlostení ľudia.
Samozrejme, existuje na Slovensku aj časť Matovičovych prívržencov, takzvaná sekta Matovičova. To sú prevažne ľudia, pre ktorých je najdôležitejšie heslo – ak mi zdochla koza, tak nech tebe zdochnú dve. Alebo najradšej všetky. Títo fanatickí podporovatelia Matoviča sú za to, aby Smeráci skončili v base, ochotní obetovať všetko – vrátane zruinovania štátu a čo je najhoršie, vrátane svojej slobody.
Národ zdvihol Matovičovi varovný prst. Nemyslím si však, že by Matovič mohol alebo bol ochotný zmeniť štýl svojho vládnutia. Jeho megalomanskosť, jeho túžba zapísať sa do dejín a jeho povýšenosť mu to nedovolia.
Každopádne, ak nevie vládnuť inak, mal by radšej vládu položiť a prenechať ju schopnejším. Lebo nebolo by hlavne pre neho dobré, ak by sa do dejín zapísal tým, že bol prvým slovenským premiérom, ktorého dav vytiahol z Úradu vlády a zlynčoval.
Karol Kalapík