Bratislava 8. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Tomu sa hovorí jedno promile žien v strojvodcovskej krvi
Zvládnuť vlaky jazdiace po slovenských koľajniciach dokážu aj dve ženy. Tieto príslušníčky nežnejšieho pohlavia sa denne pasujú s prácou, ktorú okrem nich robia viac ako dve tisícky strojvodcov. Jednu možno nájsť na východe krajiny, druhú na Orave.
“Otec robil celý život rušňovodiča, viedol ma k tomu,” opísala Zdenka Čajnáková z Plešivca pre TASR dôvody, prečo sa na takúto profesiu dala. Ako strojvodkyňa pracuje už 33 rokov. Posledného pol roka robí v depe v Košiciach, kam musí dochádzať vyše 80 kilometrov.
Práca strojvodkyne tak už nie je podľa jej slov to, čo bývala. “Predsa len, aj rušne sú zastarané,” dodala. Okrem toho sa v posledných rokoch stále škrtajú železničné spojenia.
Jej kolegyňa a druhá slovenská strojvodkyňa Dana Mičencová z Oravy pracuje v tejto profesii len rok. “Vždy sa mi toto povolanie páčilo, ale nikdy som nemyslela, že by ho mohla robiť aj žena. Inak by som sa na to dala už dávno,” priblížila dnes 38-ročná strojvodkyňa. Po skončení školy pracovala ako skladníčka. Keď uvidela inzerát, že sa hľadajú strojvodcovia, reagovala naň a dnes neľutuje.
“Chodiť do práce je pre mňa ako ísť na výlet. Vždy si pozriem takmer celú Oravu,” dodala. Za nevýhodu v práci považuje snáď len zimu, ktorú pri mínusových teplotách v rušňoch pociťuje. “Mašiny sú nevykúrené, musím byť naobliekaná a mať rukavice,” opísala Mičencová.