Moskva 20. januára 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Hasan Jamali)
Cena ropy neustále klesá. Najnovšie tomu napomohlo zrušenie sankcií voči Iránu a jeho “ropná ponuka”, čím svetová cena klesá už pod 30 USD za barel. Aká cena znamená skutočne kritickú hranicu?
Ruské ropné spoločnosti Lukoil, Gazprom Nefta, Surgutneftegaz a iné sa zatiaľ neobávajú. V decembri ich ruské ministerstvo energetiky požiadalo vykonávať záťažové testy v prípade ceny 30 USD za barel, a hoci výsledky zatiaľ neboli zverejnené, ich vyhlásenia a odhady analytikov ukazujú, že táto úroveň sa nezdá byť kritická.
Zdroj z Rosneftu povedal pre ruské ekonomické noviny RBK, že “najefektívnejšie ruské spoločnosti” nemajú potrebu meniť svoje investície a prevádzkové plány ani v prípade, že cena za barel ropy Brent bude na úrovni 25 USD. Generálny riaditeľ Rosneftu Igor Šechina v jeseni roku 2015 dokonca poznamenal, že náklady spoločnosti na ťažbu ropy sa pohybujú okolo 4 USD s výnimkou nákladov na dopravu a dane, takže je pripravený “pokračovať v boji o podiel na trhu”.
Podľa RBK by spoločnosti Lukoil klesli investície o 20 % pri cene 30 USD za barel, no v rozhovore pre denník Vedomosti v septembri generálny riaditeľ Vagit Alekperov povedal, že kritická hranica je až 24 USD za barel.
Lepšie je na tom Gazprom Nefta. Generálny riaditeľ Alexander Djukov v rozhovore pre televízny kanál Rossija 24 na konci decembra vravel o ziskovosti produkcie v oblasti Prirazlomnoje na úrovni 25 USD za barel a spoločnosť ako taká nepocíti straty do ceny 18- 20 USD za barel. No jej náklady na výrobu činia 12-15 USD za barel, čiže vôbec sa nemôžu rovnať “štvordolárovému” Rosneftu.
Analytička z Bank of America Merrill Lynch si myslí, že ruské spoločnosti sú rezistentné voči poklesu cien ropy, pretože sú podporované prostredníctvom výmenného kurzu, ktorý padá s cenou ropy, a flexibilných daňových sadzieb. Až keď ceny dosiahnu 15 USD za barel, vtedy začnú rozpočtové príjmy výrazne klesať.
Americký ekonomický web MarketWatch sa zamýšľa aj nad protikladným prípadom: kedy by mohli ceny ropy vzrásť. Podľa analytika Oleho Hansena zo Saxo Bank by k tomu mohlo dôjsť, keby Rusko znížilo produkciu ropy, čím by vyvolalo reťazovú reakciu a ďalšie vyrábajúce krajiny (ktoré iba čakajú, kto prvý s tým začne) by tak nasledovali jeho príklad. Rusko by tak dalo signál aj Saudskej Arábii: ” Tak čo, chlapci, možno by sme sa mali znovu zamyslieť nad cenou ropy, pretože v decembri klesla o tretinu, a to nás strašne bolí.”
Saudská Arábia však zvýšila produkciu čierneho zlata a tak znížila cenu ropy kvôli zvýšenej produkcii ropných bridlíc v USA, ktoré takto likviduje.