Môj profil 
Predplatné
“Nedá sa určiť presný termín, z rôznych subjektívnych i objektívnych príčin,” uviedol minister. Ich integračný proces sa začne v azylovom pobytovom tábore v Humennom, odkiaľ postupne prejdú do pripravených finálnych ubytovacích zariadení v Nitrianskej diecéze. “Schopnosť integrovať sa je u každého individuálna. Integračný proces trvá osem mesiacov až dva roky, toľko je treba, aby sa títo ľudia dokázali zaradiť do spoločnosti ako plnoprávni členovia,” povedal Kaliňák. Okrem bezpečnostných previerok musia prisťahovalci absolvovať zdravotné previerky, vzdelávacie a aklimatizačné fázy. Podľa ministra bude integrácia rodín financovaná zo štandardných prostriedkov, ktoré sú vyčlenené v rozpočte, bez potreby ich navyšovania. Časť finančných prostriedkov pochádza zo sponzorských darov.
Po ukončení integračného procesu v azylovom pobytovom tábore v Humennom sa jednotlivé rodiny postupne dostanú do viacerých obcí v Nitrianskom kraji. Pomoc im poskytne nielen diecéza, ale aj občianske združenie Pokoj a dobro. “Chceme, aby nestratili svoju kresťanskú identitu a na Slovensku vedeli nájsť svoj nový domov,” povedal nitriansky biskup Viliam Judák. Priestory na ďalšie ubytovanie rodín ponúkli dobrovoľníci, časť zariadení patrí cirkvi. Podľa člena občianskeho združenia Petra Brenkusa tvoria približne tretinu z celkového počtu asýrskych utečencov deti do 15 rokov, zhruba 30 ľudí je vo veku do 25 rokov, osem ľudí má viac ako 60 rokov, zvyšok sú ľudia v strednom veku. “Sú medzi nimi umelci, lekári, programátori, všetko povolania, ktoré majú na Slovensku uplatnenie,” povedal minister Kaliňák.
Brenkus skonštatoval, že projekt integrácie rodín prisťahovalcov do miestnych komunít bude trvať tri roky, počas ktorých bude pomáhať množstvo dobrovoľníkov a vznikne aj 12 pracovných miest. Počas týchto troch rokov dostanú prisťahovalci pomoc vo forme jazykového vzdelávania, sociálnej asistencie, pracovného a sociálneho poradenstva. „Počítame s tým, že mnohé rodiny budú integrované oveľa skôr a odpoja sa od tej našej pomoci. Aj po skončení projektu budú môcť zostať bývať vo väčšine objektov, ak budú mať záujem. Ale samozrejme, môžu si zaobstarať aj vlastné, iné bývanie,“ tvrdí Brenkus. Koncentrácia ľudí začlenených do jednotlivých obcí kraja nebude podľa ministra vysoká. „Najmä preto, aby boli nútení k interakcii s miestnym obyvateľstvom. No zároveň nebudú rodiny ďaleko od seba, aby mohli udržiavať vzájomné putá,“ povedal.
Starostovia obcí, v ktorých sú pripravené ubytovacie kapacity, kritizujú postup umiestňovania utečencov, najmä skutočnosť, že sa rozhodovalo bez ich vedomia. Tvrdia, že počas stretnutia na migračnom úrade boli informovaní o presných počtoch presídlencov, ktorí by mali prísť do ich obce. Minister tieto informácie o presných údajoch popiera. „Ak ich starostovia vedia, vedia viac ako my.“ Brenkus hovorí, že starostov informovali len o kapacitách v ich obciach, pričom nie je spresnené, koľko z nich aj bude skutočne využitých.
Na prijatie asýrskych kresťanov zareagovalo aj KDH. Hnutie TASR informovalo, že je proti povinným kvótam pre rozdelenie migrantov, ktoré určila Európska únia. Prijímanie prenasledovaných kresťanov však považuje za konštruktívny spôsob a možnosť, ako Slovensko dokáže prispieť k riešeniu utečeneckej krízy.
“Kresťania zo Sýrie nie sú ekonomickí migranti, ktorí do Európy migrujú za vidinou zisku. Sýrske kresťanské rodiny nemali dostatok prostriedkov na to, aby si mohli dovoliť zaplatiť nákladnú cestu do Európy,” konštatuje KDH. Ich prijatie je podľa neho správnym rozhodnutím. Kresťanskí demokrati deklarujú, že cez svojich členov, starostov, regionálnych i komunálnych poslancov sa budú snažiť pomôcť procesu prijatia a integrácie prenasledovaných rodín.
.jpg)
.jpg)
