Silné protivládne nálady v slovenskej spoločnosti robia z možnosti predčasných volieb reálnu záležitosť. Kto však vystrieda vládu Igora Matoviča? Bude to lepšie alebo horšie? S Petrom Pellegrinim na poste premiéra musíme počítať. Kľúčové je však to, akých bude mať koaličných partnerov. Ak nechceme padnúť do bahna liberalizmu, národná scéna musí ponúknuť Pellegriniovcom príčetnú pronárodnú stranu s koaličným potenciálom

Matovičova vláda sa zmieta v chaose

Súčasnú vládnu garnitúru na čele s Igorom Matovičom by sme mohli charakterizovať týmito slovami: chaos, amatérizmus, dilentanstvo, nepríčetnosť, konflikty, papalášizmus.

Okrem toho, že vláda je neschopná riadiť štát a svojimi vnútornými konfliktami najmä medzi premiérom Matovičom a ministrom hospodárstva Sulíkom otravuje slovenskú verejnosť, pošliapava aj ľudské práva a slobody.

Siahla dokonca aj na kompetencie ústavného súdu, ktorý už nebude môcť posudzovať ústavné zákony, ktoré si táto vláda s pohodlnou ústavnou väčšinou dokáže schváliť.

Predčasné voľby sú reálne

Ľudia preto majú z týchto dôvodov oprávnene vlády plné zuby. A ako ukázal nedávny prieskum verejnej mienky, nadpolovičná väčšina Slovákov si želá referendum o predčasných voľbách.

Plánované referendum, ktoré by sa reálne mohlo uskutočniť v máji, alebo v júni budúceho roka, tak môže byť úspešné. Samozrejme, za určitých predpokladov. Že nebude ho organizovať jedna strana, ale bude spoločnou aktivitou opozičných parlamentných aj mimoparlamentných strán, odborových zväzov, rôznych aktivistických skupín a podobne.

Koalícia má ešte jeden tromf v rukáve, a to taký, že by pred referendom vymenila súčasného premiéra Igora Matoviča za niekoho iného – príčetnejšieho. Ľudia svoj odpor totiž mieria najmä voči konfliktnému Matovičovi a jeho vymenením by tak do určitej miery upadla vôľa ľudí prísť k referendu.

Počítajme však s tým, že koalícia Matoviča nevymení a referendum prebehne úspešne. Predčasné voľby by tak boli vyhlásené zrejme na jeseň budúceho roku. Majú však ľudia nejakú prijateľnú alternatívu voči tejto vláde?

Premiérom bude zrejme Pellegrini  

Nepochybne, hlavným favoritom prípadných predčasných volieb by bola strana Hlas. Je preto viac než isté, že staronovým premiérom by sa stal Peter Pellegrini.

Ten pre pronárodne cítiacich ľudí nie je samozrejme žiadnou výhrou, no oproti Igorovi Matovičovi by bol lepším premiérom prakticky každý, kto je aspoň trochu príčetný a vie slušne komunikovať.

Peter Pellegrini je bývalý smerák, ktorý v strane prezentoval tzv. “liberálne krídlo.” Od roku 2018 po vražde novinára Kuciaka a následnej rekonštrukcii vlády prevzal žezlo po Ficovi a stal sa na 2 roky premiérom Slovenskej republiky.

Vo svojej funkcii predsedu vlády si Pellegrini získaval čoraz väčšiu popularitu. Javil sa ako nekonfliktný typ so slušným vystupovaním, čo si získalo u obyvateľstva sympatie. Doteraz je Pellegrini, podľa prieskumov verejnej mienky, hneď po prezidentke druhým najobľúbenejším politikom na Slovensku. Jeho strana Hlas, ktorú založil po odchode zo SMERu po parlamentných voľbách, je v prieskumoch politických strán už dlhý čas na prvom mieste. A nevyzerá, že by tomu bolo inak pri prípadných predčasných voľbách.

Najväčšou slabinou Pellegriniho je to, že je liberál. Aj keď to navonok až tak nedáva najavo, iste si všetci pamätáme jeho “koketovanie” s protislovenskou stránkou Zomri, či jeho výstupy, ktorými sa chcel zalíškať liberálom a svoje názory často zosúlaďoval s tým, čo si prajú liberálne médiá počuť.

Dobrou správou ale je to, že sa politicky vyvíja správnym “smerom.” Pellegrini sa totiž riadi podľa prieskumov verejnej mienky (niekto by to nazval populizmom, je to však načúvanie hlasu ľudí, čo je každopádne správny postoj).

Pellegrini zistil, že jeho voliči nie sú liberáli, ale v prevažnej väčšine ľudia skôr s konzervatívnym zmýšľaním, ktorí odmietajú nezmyselné vládne nariadenia, odmietajú povinné testovanie a tiež si nechcú dať vpichnúť narýchlo zbúchanú vakcínu proti koronavírusu. A tomu aj prispôsobil svoju rétoriku.

Pellegriniho hlasisti však s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú vládnuť sami. Budú zrejme potrebovať aspoň dvoch koaličných partnerov.

Najhorší povolebný scenár

Najhorším scenárom pre ľudí, ktorým záleží na Slovensku, by bola koalícia strán Hlas – SaS – Progresívne Slovensko. Kým strany OĽaNO (otázne či sa ešte vôbec dostane do parlamentu) a Za ľudí (viac než otázne – priam nemožné) spoluprácu s Pellegriniho hlasom odmietajú, strany SaS a Progresívne Slovensko takúto spoluprácu nevylúčili a je teda možné, že takáto koalícia by po predčasných voľbách mohla reálne vzniknúť.

Aj keď Pellegrini vedomý si toho, že má viac konzervatívnejších voličov, v koalícii  s ultraliberálnymi stranami SaS a PS by zrejme musel urobiť nejaké ústupky v prospech liberálnej agendy. Nevedno, či by si trúfol na registrované partnerstvá, alebo adopcie detí homosexuálmi, no nejakú voľnejšiu drogovú politiku by zrejme nemal problém podporiť.

Lepšie by to nebolo, ani čo sa týka zahraničnej politiky. Všetky tri strany sú totiž jasne výlučne prozápadne orientované, vrátane Pellegriniovcov. Opäť ako v súčasnosti by teda pokračovala nenávisť , štvanie a kopanie do Ruska.

Najlepší povolebný scenár

Možno to vyznie prekvapivo, ale najlepší povolebný scenár by bol takýto:

Hlas – Smer – ???

Prečo Hlas, je zrejme každému jasné. Bez tejto strany totiž nebude zrejme možné zostaviť žiadnu vládu. Prečo SMER? Niekto by mohol namietať, že to nie je žiadna alternatíva, že nám tu SMERáci už vládli 12 rokov a áno, niektoré ich predražené „nákupy“ a rôzne kauzy vyvolávali mnohé otázniky. No máme na výber? Bez SMERu žiadna neliberálna vláda nevznikne.

A obavy z prípadného rozkrádania by mal rozptýliť tretí subjekt v tejto vláde, označený troma otáznikmi. Je to zatiaľ ešte neexistujúca pronárodná strana, ktorá by mala dávať pozor nielen na prípadné kauzy SMERu, ale aj na možné liberálne chúťky potenciálneho premiéra Petra Pellegriniho a jeho Hlasu.

Nová pronárodná strana s koaličným potenciálom

Je priam nevyhnutné, aby do predčasných volieb šla nová pronárodne a konzervatívne orientovaná politická strana. Samozrejme, nesmie to byť ministranička jedného muža. Musí to byť strana s viacerými známymi ľuďmi, ktorí zastávajú národné a konzervatívne hodnoty.

Niekto by mohol namietať, že tu už máme jednu relatívne silnú pronárodnú stranu a to Kotlebovu ĽSNS. S kotlebovcami však nepôjde do vlády ani Hlas ani SMER. Ak ich po odsúdení predsedu nerozpustí Najvyšší súd. A my budeme odsúdení na vládu liberálov.

Okrem toho na Slovensku existuje obrovský dopyt po takejto strane. Slovenská národná strana je na dne, Kotlebovci sú pre mnohých príliš „toxickí“ , Sme rodina, po škandáloch Kollára upadá a pronárodný volič tak nemá koho voliť.

Práve preto je potrebné, aby vznikla spomínaná pronárodne orientovaná strana s koaličným potenciálom, ktorá bude dôstojne hájiť záujmy Slovenskej republiky. A kto ju založí? To je zatiaľ vo hviezdach. No mali by sa poponáhľať. V kuloároch sa spomínajú mená ako Tomáš Taraba, Ján Podmanický, Kuffovci, Roman Michelko a Ján Čarnogurský mladší.

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba a poslanci okolo neho majú navyše s Petrom Pellegrinim a ostatnými poslancami z Hlasu dobré vzťahy (aj keď ideologicky sú na opačnej strane) – spolupracujú pri zbere podpisov na odvolávanie ministrov, pri podaniach na Ústavný súd, a tiež práve pri spoločnom postupe ohľadom referenda. Prípadný koaličný potenciál by bol teda zaručený.

Samozrejme, ak by „Tarabovci“ chceli vo voľbách uspieť, nemohlo by to stáť len na nich. Musia sa pokúsiť spojiť príčetnú časť národnej scény. Mali by hľadať známe pronárodne orientované osoby. Možno je to trochu bizarné, ale moli by sa pokúsiť zlákať napríklad aj Matovičovu sestru Zuzanu Belicovú, ktorá tvrdo vystupuje voči vláde svojho brata. Strana potrebuje aj nejaký zaujímavý príbeh, ktorý by sa uchytil v médiách aj medzi občanmi. „Sestra , ktorá chce zvrhnúť svojho nebezpečného brata z trónu“, by bol priam dokonalý politický príbeh.

Ak má byť nová pronárodná strana úspešná, je potrebné ju založiť čo najskôr. Musí sa totiž „vryť do povedomia ľudí.“ Najlepšie je to stihnúť už pred plánovaným referendom. Bez ohľadu na to, či referendum bude nakoniec úspešné, alebo nie, debaty pred referendom a tiež samotné referendum bude silným mobilizačným nástrojom pre všetky opozičné strany, a preto by bolo dobré, aby nová pronárodná strana už mala na politickej scéne svoje miesto.

Samuel Gdovin