Bratislava 24. novembra 2023 (TASR/HSP/Foto:Facebook)
Do zbierok Slovenskej národnej galérie (SNG) pribudnú dve nové súčasné diela od známych umelcov. Od piatka predstavuje SNG akvizíciu od svojho dlhoročného partnera, ktorá pozostáva z monumentálnej priestorovej koláže Denisy Lehockej a Petrogramov Petra Rollera. Dva súbory diel výtvarníkov vznikli špeciálne pre národnú galériu
Projektu Petrogramy sa Peter Roller (1948) venuje viac ako 20 rokov. Na počiatku bol nájdený kameň, ktorý sochár označil, pomaľoval znakmi a niekomu daroval. “Okolo rokov 2010/2011 začal Roller maľované kamienky roznášať a umiestňovať po Bratislave a cez priateľov – ‘poslov’ sa dostali aj do sveta,” uvádza SNG ku genéze “participatívneho a altruistického projektu”.
“Nájdené kamene, zväčša valúny a okruhliaky, pokrýva originálnym vzorom – zvláštnymi, tajomnými znakmi pripomínajúcimi čierno-bielu klaviatúru alebo noty. Niektoré z kameňov, značené červenou farbou, sú vzácnejšie a je ich menej,” približuje projekt kurátorka Katarína Bajcurová s tým, že pre SNG využil autor výhradne kamene z Dunaja.
Časť z týchto kameňov (kolekcia vystavená v interiéri) sa stane súčasťou zbierky galérie, istý počet je určený pre návštevníkov. “Budeme ich spolu s autorom počas trvania výstavy postupne umiestňovať v exteriéri galérie,” avizuje SNG. Návštevníci budú môcť putovné kamene cielene hľadať ako poklad bez mapy, prípadne naň náhodne naraziť – zakaždým na inom mieste, v inej situácii a obohatiť si tak spomienku na návštevu, ktorú si budú môcť fyzicky vziať aj so sebou. “Petrogramy sú totiž kamene so sedimentovanou pamäťou a pre každého nálezcu sa môžu stať nielen zvláštnym umeleckým dielom, talizmanom s hádankou, ale aj spomienkou s odkazom na miesto, kde ho našiel,” poznamenáva galéria k výstave, ktorej súčasťou je kolekcia kovových sôch pod premostením a súbor kresieb.
Monumentálnu stenu v priestore Átria pripravovala vyše roka pre národnú galériu Denisa Lehocká (1971). Na pôdoryse 15 krát 2,75 metra vznikla priestorová koláž, vizuálny text, výtvarná poézia, ale aj absolútna inštalácia. “Ako vždy je to ponuka naladiť sa, nechať pôsobiť jednotlivosti v celku a nájsť hlas, ktorý sa prihovára iba vám. Nie je to však tak, že by Lehocká nehovorila, naopak, veľmi presne sa snaží pomenovať svet okolo nej i nás,” komentuje riaditeľka SNG a kurátorka projektu Alexandra Kusá dielo, v ktorom Lehocká využíva “obyčajné” materiály a techniky – sadru, prírodniny, mince, odliatky, textilné objekty. Dodáva, že výsledná priestorová socha Bez názvu nie je autobiografickou spoveďou autorky, ale metaforou sveta a jeho aktuálneho prežívania.
Diela budú vystavené do 14. januára 2024.
.jpg)
