Do nového fondu skrátenej práce by mali prispievať aj SZČO, tvrdí Krajniak

Do nového fondu skrátenej práce, tzv. kurzarbeitu by mali prispievať aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. “Ak príde v budúcnosti akákoľvek kríza, nebudeme musieť špekulovať, či živnostník má súbeh so zamestnaním, nemá súbeh so zamestnaním, či má podlžnosti, mal by nárok na približne 630 eur v čistom,” zdôvodnil minister. Takúto dávku by SZČO dostala, ak by do nového fondu platila poistné v sume približne 5 eur mesačne. “Teraz pripravíme konkrétnu podobu, na záver to prepočítame a pôjde to do vlády a do parlamentu,” povedal

21. 10. 2020 | Ekonomika | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Milan Krajniak, minister, financie, pomoc

Na snímke Milan Krajniak

Bratislava 21. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

▶ ❚❚ ↻

Rezort práce v súvislosti so zavedením nového fondu nepočíta so zásadným finančným výpadkom pre Sociálnu poisťovňu. Maximálny výpadok v desiatom roku fungovania systému by mal byť podľa Krajniaka približne 5 miliónov eur. “Chceme to nastaviť tak, aby dopad na Sociálnu poisťovňu bol pozitívny,” tvrdí šéf rezortu. V súčasnosti podľa neho veľa živnostníkov neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. “Chceme, aby sme sa vyhli problémom, aby aj živnostníci platili nejakú drobnú čiastku 5 eur mesačne, čím sa počet tých, ktorí budú platiť do systému, zvýši a Sociálna poisťovňa nebude na tomto fonde poistenia zamestnanosti stratová, naopak, myslíme, si, že bude z dlhodobého hľadiska prebytková,” povedal.

Koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce vláda schválila s pripomienkou, ktorá podľa Krajniaka súvisí s pripravovanou daňovo-odvodovou a dôchodkovou reformou. “Ak bude pripravená, bude treba kurzarbeit zladiť, musí sa zasunúť ako podsystém do daňovo-odvodovej a dôchodkovej reformy, ale s tým počítame,” dodal minister práce.

Nový fond

Od začiatku roka 2022 má na Slovensku vzniknúť nový fond skrátenej práce. Pôjde o poistný fond v Sociálnej poisťovni. Ak zamestnanci budú pracovať kratšie, od štátu z tohto fondu dostanú 60 percent čistej mzdy, ďalších 20 percent im vyplatí zamestnávateľ a o zvyšných 20 percent čistej mzdy zamestnanci prídu. Nový poistný fond by sa mal vytvoriť bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Nový fond skrátenej práce by mal byť aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré by do tohto fondu povinne platili poistné a za zákonom stanovených podmienok by mali nárok na čerpanie dávok z tohto fondu. Uvádza sa to v koncepcii zavedenia režimu skrátenej práce, ktorú v stredu schválila vláda. Ministerstvo práce a sociálnych vecí na základe tejto koncepcie vypracuje nový zákon o režime skrátenej práce, ktorý na rokovanie vlády predloží v decembri tohto roka.

Poistenie v nezamestnanosti

Pre samostatne zárobkovo činné osoby v súčasnosti poistenie v nezamestnanosti existuje len ako dobrovoľný inštitút a je na vôli každej povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, či tento inštitút využije. “Na účely systému kurzarbeit sa navrhuje forma povinného poistenia – rozšírením rozsahu povinného poistenia SZČO o poistenie do nového poistného fondu,” konštatuje ministerstvo práce.

Ministerstvo v tejto súvislosti plánuje spracovať samostatnú analýzu príjmov a výdavkov základného fondu nemocenského poistenia v prípade SZČO, ktorú následne vezme do úvahy pri príprave návrhu zákona o skrátenej práci. “Uvažuje sa, že základom pre výpočet dávky pre SZČO bude jej aktuálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné do nového poistného fondu v čase vzniku rozhodujúcej skutočnosti,” tvrdí ministerstvo. SZČO by mala nárok na dávku z nového fondu vtedy, ak by klesol jej príjem z podnikania približne o 25 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Podmienka pre poskytnutie dávky

Podmienkou pre poskytnutie dávky z nového fondu by pre zamestnancov malo byť obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa, ktoré musí nastať na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Pre tieto vonkajšie faktory nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov. Môže ísť napríklad o živelnú pohromu alebo o výnimočnú situáciu, ktorú vyhlási vláda. Naopak, nebude sa to týkať napríklad sezónneho podnikania, plánovanej rekonštrukcie alebo odstávky závodu. Zamestnávateľ bude pritom nútený najprv vyčerpať všetky dovolenky z predošlého roka a nadčasy a vynulovať pracovné kontá svojich zamestnancov.

Zamestnávateľ musí mať uhradené odvody do poistného fondu skrátenej práce minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o vyplácanie dávky skrátenej práce. “V prvých dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona sa táto podmienka bude považovať za splnenú, ak má zamestnávateľ uhradené odvody do fondu poistenia v nezamestnanosti,” uvádza sa v koncepcii. Dávku by mala Sociálna poisťovňa poskytovať najviac 6 mesiacov.

Zamestnanec v súčasnosti platí poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške jedného percenta z jeho hrubej mzdy a ďalšie jedno percento z hrubej mzdy zamestnanca platí na poistenie v nezamestnanosti jeho zamestnávateľ. O poistnú sadzbu skrátenej práce sa má znížiť sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. “Výška poistnej sadzby skrátenej práce bude vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde Sociálnej poisťovne dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie COVID 19 v roku 2020,” tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Severná Kórea dodala Rusku 33.000 kontajnerov so zbraňami. KĽDR sa podľa všeobecných predpokladov snaží výmenou za podporu v zdĺhavej vojne získať od Ruska kľúčové vojenské technológie.