Do nového fondu skrátenej práce by mali prispievať aj SZČO, tvrdí Krajniak

Bratislava 21. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Do nového fondu skrátenej práce, tzv. kurzarbeitu by mali prispievať aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. “Ak príde v budúcnosti akákoľvek kríza, nebudeme musieť špekulovať, či živnostník má súbeh so zamestnaním, nemá súbeh so zamestnaním, či má podlžnosti, mal by nárok na približne 630 eur v čistom,” zdôvodnil minister. Takúto dávku by SZČO dostala, ak by do nového fondu platila poistné v sume približne 5 eur mesačne. “Teraz pripravíme konkrétnu podobu, na záver to prepočítame a pôjde to do vlády a do parlamentu,” povedal

Rezort práce v súvislosti so zavedením nového fondu nepočíta so zásadným finančným výpadkom pre Sociálnu poisťovňu. Maximálny výpadok v desiatom roku fungovania systému by mal byť podľa Krajniaka približne 5 miliónov eur. “Chceme to nastaviť tak, aby dopad na Sociálnu poisťovňu bol pozitívny,” tvrdí šéf rezortu. V súčasnosti podľa neho veľa živnostníkov neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. “Chceme, aby sme sa vyhli problémom, aby aj živnostníci platili nejakú drobnú čiastku 5 eur mesačne, čím sa počet tých, ktorí budú platiť do systému, zvýši a Sociálna poisťovňa nebude na tomto fonde poistenia zamestnanosti stratová, naopak, myslíme, si, že bude z dlhodobého hľadiska prebytková,” povedal.

Koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce vláda schválila s pripomienkou, ktorá podľa Krajniaka súvisí s pripravovanou daňovo-odvodovou a dôchodkovou reformou. “Ak bude pripravená, bude treba kurzarbeit zladiť, musí sa zasunúť ako podsystém do daňovo-odvodovej a dôchodkovej reformy, ale s tým počítame,” dodal minister práce.

Nový fond

Od začiatku roka 2022 má na Slovensku vzniknúť nový fond skrátenej práce. Pôjde o poistný fond v Sociálnej poisťovni. Ak zamestnanci budú pracovať kratšie, od štátu z tohto fondu dostanú 60 percent čistej mzdy, ďalších 20 percent im vyplatí zamestnávateľ a o zvyšných 20 percent čistej mzdy zamestnanci prídu. Nový poistný fond by sa mal vytvoriť bez zvýšenia súčasného odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca, a to znížením poistného na poistenie v nezamestnanosti. Nový fond skrátenej práce by mal byť aj pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ktoré by do tohto fondu povinne platili poistné a za zákonom stanovených podmienok by mali nárok na čerpanie dávok z tohto fondu. Uvádza sa to v koncepcii zavedenia režimu skrátenej práce, ktorú v stredu schválila vláda. Ministerstvo práce a sociálnych vecí na základe tejto koncepcie vypracuje nový zákon o režime skrátenej práce, ktorý na rokovanie vlády predloží v decembri tohto roka.

Poistenie v nezamestnanosti

Pre samostatne zárobkovo činné osoby v súčasnosti poistenie v nezamestnanosti existuje len ako dobrovoľný inštitút a je na vôli každej povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, či tento inštitút využije. “Na účely systému kurzarbeit sa navrhuje forma povinného poistenia – rozšírením rozsahu povinného poistenia SZČO o poistenie do nového poistného fondu,” konštatuje ministerstvo práce.

Ministerstvo v tejto súvislosti plánuje spracovať samostatnú analýzu príjmov a výdavkov základného fondu nemocenského poistenia v prípade SZČO, ktorú následne vezme do úvahy pri príprave návrhu zákona o skrátenej práci. “Uvažuje sa, že základom pre výpočet dávky pre SZČO bude jej aktuálny vymeriavací základ, z ktorého platí poistné do nového poistného fondu v čase vzniku rozhodujúcej skutočnosti,” tvrdí ministerstvo. SZČO by mala nárok na dávku z nového fondu vtedy, ak by klesol jej príjem z podnikania približne o 25 percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.

Podmienka pre poskytnutie dávky

Podmienkou pre poskytnutie dávky z nového fondu by pre zamestnancov malo byť obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa, ktoré musí nastať na základe vonkajších faktorov dočasného charakteru, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť. Pre tieto vonkajšie faktory nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 % fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov. Môže ísť napríklad o živelnú pohromu alebo o výnimočnú situáciu, ktorú vyhlási vláda. Naopak, nebude sa to týkať napríklad sezónneho podnikania, plánovanej rekonštrukcie alebo odstávky závodu. Zamestnávateľ bude pritom nútený najprv vyčerpať všetky dovolenky z predošlého roka a nadčasy a vynulovať pracovné kontá svojich zamestnancov.

Zamestnávateľ musí mať uhradené odvody do poistného fondu skrátenej práce minimálne 24 mesiacov bezprostredne pred podaním žiadosti o vyplácanie dávky skrátenej práce. “V prvých dvoch rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona sa táto podmienka bude považovať za splnenú, ak má zamestnávateľ uhradené odvody do fondu poistenia v nezamestnanosti,” uvádza sa v koncepcii. Dávku by mala Sociálna poisťovňa poskytovať najviac 6 mesiacov.

Zamestnanec v súčasnosti platí poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške jedného percenta z jeho hrubej mzdy a ďalšie jedno percento z hrubej mzdy zamestnanca platí na poistenie v nezamestnanosti jeho zamestnávateľ. O poistnú sadzbu skrátenej práce sa má znížiť sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti. “Výška poistnej sadzby skrátenej práce bude vypočítaná tak, aby bolo možné za 10 rokov akumulovať v poistnom fonde Sociálnej poisťovne dostatok finančných prostriedkov na ekonomickú krízu rozmerov pandémie COVID 19 v roku 2020,” tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.