„Bol som presvedčený o tom, že by sme mali zostavovať vládu, pokiaľ by sa dala, bez pána Kollára, ale toto rozhodnutie je na pánovi Matovičovi,“ povedal predseda strany Za ľudí Andrej Kiska na otázku, či uprednostní trojkoalíciu alebo štvorkoalíciu. A vzápätí povedal, že jeho strana si uvedomuje veľkú zodpovednosť. Zdá sa, že mu vôbec nedošlo, že toto jeho vyjadrenie bolo nielen nezodpovedné voči možnosti nájsť konštruktívne riešenie, ale nebolo ani slušné, a už vôbec nie diplomatické. Alebo to bol zámer?

O čo Kiskovi vlastne ide? Prečo robí takéto drahoty? Pre jeho zahraničných partnerov je vo vláde nežiaduci Boris Kollár (Sme rodina), ktorý pred voľbami avizoval pre vstup do vlády niekoľko nepríjemných podmienok: zákaz otvárať kultúrno-etické témy ako LGBT, stop masovej migrácii, stop pre cudzie armády na našom území, zachovanie jestvujúcich sociálnych výhod, megaprojekt výstavby štátnych nájomných bytov, či exekučná amnestia (vymanenie ľudí z finančného otroctva).

Lenže na druhej strane, bez Kollára by vláda mala len veľmi chatrnú väčšinu a nebolo by možné robiť zmeny v ústave. Čo s tým? Je to situácia, ktorú nie je možné vyriešiť bez kompromisu. A tak Kiska musí ukázať svojim zahraničným „partnerom“, ktorých schopnosť vnímať adekvátnosť jednotlivých reálií vnútroštátnej politiky vo vazalských štátoch je povestná, aspoň to, že on môže ísť s Kollárom naozaj len so zaťatými zubami.

Ďalším dôvodom je, že je takticky výhodné robiť drahoty – aj preto, že keď nastanú v koalícii ťažké chvíle, bude Kiskova vyhrážka, že môže tresnúť dverami, pôsobiť oveľa dôveryhodnejšie.

A je ešte jeden, i keď trochu za vlasy pritiahnutý možný dôvod: odvolávkou na Kollárov morálny kredit Kiska zdôrazňuje svoj vlastný nepoškvrnený štít. Ešte ako prezident Kiska odmietol vymenovať za ministra Jozefa Ráža mladšieho zato, že sa pozná s Robertom Kaliňákom, a dokonca boli spolu odfotografovaní, ako jazdia na motorkách. A tak iste uznáte, že je celkom prirodzené, že pán exprezident, ktorý nepochybne ani nevie, ako taký mafián naživo vyzerá, teraz ohŕňa nosom nad fotografiou Borisa Kollára spolu s odsúdeným Jurajom Ondrejčákom alias Piťom, známym ako bývalým šéfom bratislavského podsvetia.

Lenže otvorené vyhlásenia možných koaličných partnerov, že o spoločnej koalícii s Kollárom uvažujú jedine preto, že bez neho by to mohlo škrípať, sú v podstate naozaj drzé. Všimol si to aj poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), ktorý na svojom facebooku apeluje na Kollárovu hrdosť: „Počuj, Boris, máš ty vôbec nejakú česť? Kopú do teba ako do psa. Odbavuje sa na tebe Kiska, vyvršuje sa na tebe Matovič a ešte aj Sulík z teba robí idiota v otázke výstavby bytov. Ak so sebou necháš zametať ako s handrou, už si ťa nebude vážiť ani tvoja žena. Ehm, pardón, ani tvoje ženy.“

Kollár však zachováva chladnú hlavu, prechádza politicky motivované urážky veľkorysým mlčaním. A tak, možno preto, aby hnutie Sme rodina neostalo exprezidentovi nič dlžné, sa rozhodol mu drobnú špinavosť oplatiť náhradník na poslanca parlamentu Ľuboš Kabát. Ten tvrdí, že Kiska je objednávateľom vraždy novinára Jána Kuciaka. Hnutie Sme rodina sa, samozrejme, od jeho vyhlásenia dištancuje.

Väčšina účastníkov tejto hry, vrátane predsedu štvrtej nádejnej koaličnej strany Richarda Sulíka a prezidentky Zuzany Čaputovej, sa však zhodne na jednej veci: veľmi im do partie chýbajú hnutia Progresívne Slovensko/Spolu a KDH. Niektorí z nich sa vyjadrili, že by novovzniknutá koaličná vláda nemala zabudnúť na tieto subjekty, ktorým chýbalo len málo, aby sa dostali do parlamentu, a že by mala realizovať aj program týchto strán.

Túto divnú myšlienku, ktorá popiera samotný princíp demokratických volieb, kde každý kandiduje sám za seba, doviedol do absurdna pán exprezident. Ten prišiel s nápadom, že Michal Truban, líder Progresívneho Slovenska, by mohol dostať funkciu vicepremiéra pre digitalizáciu. To zaskočilo dokonca aj samotného Trubana, ktorý k tomu uviedol: „Viem si predstaviť odbornú pomoc, ale neviem, či byť vo vláde za stranu, ktorá sa nedostala do parlamentu.“ Mimochodom, v tomto kontexte je zaujímavé, i keď pre niekoho možno nie až také šokujúce, že sa nespomínajú programy, voliči a politici iných strán, ktorým tiež nechýbalo veľa percent, aby sa dostali do parlamentu: MKO, SNS, Dobrá voľba, Vlasť…

Nuž, a budúci premiér Igor Matovič sa medzitým snaží dať to všetko dohromady. Jeho záujem je jasný: aby sa mu to podarilo spojiť a nerozpadlo sa to pri prvom poryve vetra. Preto hovorí, že ak bude postavený pred voľbu buď Sme rodina alebo Za ľudí, bude musieť prihliadať na to, čo mu velí matematika: vybrať si toho s väčším počtom hlasov, ktorým je Boris Kollár.

Kritici zo strany bývalej koalície doposiaľ vždy rátali skôr so scenármi, kde sa nová koalícia bude zliepať z malých hráčov, ktorí všetci budú odsúdení do nevďačnej roly príštipkárov bez šance presadiť svoj program a ich jedinou ambíciou bude uchmatnúť si v tej veľkej konkurencii kus koláča. Lenže situácia, ktorá nastala teraz, je prinajmenšom pre jedného z hráčov úplne odlišná.

Víťaz volieb 2020 zrazu má otvorené pole pôsobnosti, vlastne môže v plnej kráse realizovať svoju vlastnú predstavu o tom, ako by Slovensko mohlo fungovať. Teraz tu máme príležitosť spoznať Igora Matoviča, ako ho ešte nepoznáme. On doteraz vlastne ani nemal príležitosť ukázať, aká je jeho vízia, keď zatiaľ získaval body iba sľubmi, že všetko bude lepšie. A práve on, ktorý dlhé roky najviac kričal, že všetko je zle, teraz dostal exkluzívnu možnosť ukázať, ako to má vyzerať, keď „je dobre“. Držme mu v tom palce, veď ide o naše spoločné dobro.

Ivan Lehotský