Dlhodobý stres sa môže podpísať pod vznik civilizačných ochorení

Bratislava 4. februára 2015 (TASR/HSP)

Stres sa najčastejšie prejavuje zvýšenou nervozitou a napätím, poruchami koncentrácie, bolesťami hlavy, zvýšenou alebo nepravidelnou srdcovou činnosťou, žalúdočnými problémami, kŕčmi či zvýšenou dráždivosťou, tzv. tetániou

Stres nemusí pôsobiť na človeka iba negatívne, krátkodobý môže stimulovať k lepšiemu výkonu, podporuje tvorivosť či sústredenosť. Naopak, negatívny stres môže v prípade dlhodobého pôsobenia vyústiť do úplného vyčerpania alebo rôznych zdravotných problémov. Podľa koučky Veroniky Lukáčovej, ktorá učí, ako so stresom narábať, Slovákov trápia napríklad prílišné požiadavky v práci, ale aj hluk, politika či dopravné zápchy. Problémom majú byť aj nároky, ktoré si na seba ľudia kladú sami.

“Stres vyvoláva v ľudskom tele reakciu, pri ktorej sa aktivuje mozog, žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Organizmus sa pripravuje, aby zvládol záťažovú situáciu. Prehlbuje sa dýchanie, stúpa srdcová frekvencia, zvýši sa prekrvenie kostrového svalstva, stúpa hladina cukru v krvi. Ak sme dlhodobo vystavení stresujúcim podnetom, organizmus sa vyčerpáva a stres sa v konečnom dôsledku môže podieľať na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovocievnych ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení“, uviedla Katarína Babinská z Fyziologického ústavu LFUK v Bratislave.

Každý z nás reaguje na stresové podnety individuálne. Najčastejšie sa prejavuje zvýšenou nervozitou a napätím, poruchami koncentrácie, bolesťami hlavy, zvýšenou alebo nepravidelnou srdcovou činnosťou, žalúdočnými problémami, kŕčmi či zvýšenou dráždivosťou, tzv. tetániou. Nemusí pritom ísť iba o stres psychický, ale aj o reakcie organizmu na vonkajšie podnety, ako napríklad hlučné prostredie, zmeny času alebo prostredia, nepriaznivé poveternostné podmienky, nadmerná fyzická záťaž, nesprávna životospráva a pod.

Proti stresu možno bojovať pravidelnou fyzickou aktivitou. Dôležité je aj dopĺňanie magnézia, ktorého spotreba v organizme v dôsledku vplyvu stresových faktorov narastá. Najviac je ho v potravinách, ako morské riasy, rôzne druhy orechov či čaju a zázvor. Jeho nedostatok sa spája napríklad so vznikom inzulínovej rezistencie, zvýšeným tonusom hladkého svalstva, poruchami metabolizmu tukov, ale aj srdcovocievnymi ochoreniami.

Medzi najsilnejšie stresové faktory patrí strach zo smrti, úmrtie blízkeho človeka, ťažká choroba či problémy v zamestnaní. Stres často ľudom spôsobujú aj pôžičky či hypotéky.

mž