Diskriminácia v starobe je na Slovensku veľmi rozšírená, tvrdí mimovládna organizácia Aliancia žien Slovenska

Bratislava 21. apríla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Pavol Ďurčo)

Seniori sa obracali podľa AŽP s otázkami, ktoré sa týkali násilia od rodinných príslušníkov. Upozorňovali aj na nezáujem spoločnosti, chýbajúcu podporu zo strany štátu, nedostatočné uznanie a dôstojnosť, osamelosť, nízky dôchodok či zlú zdravotnú opateru

Slovensko je veľmi málo citlivou a civilizovanou krajinou v zmysle reflektovania potrieb seniorov. Tvrdí to mimovládna organizácia Aliancia žien Slovenska (AŽS). Tá od novembra 2014 do apríla 2016 realizovala projekt, v rámci ktorého zaviedla špecializované poradenstvo pre seniorov, nevidiacich, slabozrakých i mladistvých v situáciách domáceho násilia. Za celé obdobie poskytli poradkyne AŽS 1300 hodín poradenstva.

“Dostali sme obraz o celkovej životnej situácii seniorov a pochopili sme, že diskriminácia v starobe je na Slovensku veľmi rozbehnutá,” priblížila na dnešnom brífingu v Bratislave riaditeľka AŽS Katarína Farkašová. Na krízové linky, na ktorých špeciálne vyškolené poradkyne poskytovali právne, psychologické, ekonomické či sociálne poradenstvo, volali podľa jej slov práve najviac seniori. Ľudia so zrakovým postihnutím sa na linku obracali najmenej. AŽS to vysvetľuje dobrou sieťou služieb, ktoré poskytuje Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS).

Seniori sa obracali podľa AŽP s otázkami, ktoré sa týkali násilia od rodinných príslušníkov. Upozorňovali aj na nezáujem spoločnosti, chýbajúcu podporu zo strany štátu, nedostatočné uznanie a dôstojnosť, osamelosť, nízky dôchodok či zlú zdravotnú opateru.

“Čo sa týka druhov násilia v rodine. Bolo to zlé zaobchádzanie rodinným príslušníkom. Najčastejšie synom, ktorý zostával žiť s matkou, zvykol si na jej opateru a zneužíval ju. Veľakrát to bol človek závislý od alkoholu a nezamestnaný,” priblížila Farkašová. Ako podotkla, seniori sa obracali aj s problémami, ktoré sa týkali dedičstva. Starší ľudia rozdali svoj majetok v dobrej viere deťom, avšak nakoniec sa to obrátilo proti nim. Dôchodcovia sa sťažovali aj na inštitúcie, ktoré konajú pomaly, nedostatočne alebo až diskriminačne.

“Tie inštitúcie akoby s nimi nepočítali. Problémom bolo aj jednanie úradníkov,” podotkla riaditeľka AŽS s tým, že seniori ich informovali aj o nedostatočnej ohľaduplnosti k ich veku a potrebám.

V pomoci obetiam domáceho násilia sa angažuje aj hlavné mesto. Participuje totiž na projektoch spojených s elimináciou a prevenciou domáceho násilia. Bratislava poskytuje ľuďom ohrozeným násilím aj finančný príspevok, o ktorý môžu požiadať ako ženy s deťmi, tak aj muži. Tieto financie môžu žiadatelia využiť napríklad na nákup potravín.

Obete násilia majú zároveň v hlavnom meste možnosť ubytovať sa v krízovom centre Repuls, ktorého zriaďovateľom je bratislavská samospráva. Toto centrum poskytuje ubytovanie aj pre celé rodiny, ktoré sa ocitli v krízovej životnej situácii.

Naďalej sa budeme usilovať o šírenie informácií ako pomôcť. Naďalej budeme poskytovať služby, ako v krízovom centre, tak aj v poskytovaní finančných príspevkov,” skonštatovala zástupkyňa vedúcej oddelenia sociálnych vecí na bratislavskom magistráte Marcela Gbelecová. V prípade domáceho násilia páchanom na senioroch pripomenula, že zákon o sociálnych služieb jasne hovorí, že pokiaľ je žiadateľ obeťou takéhoto násilia, je to dôvodom na jeho bezodkladne prijatie do zariadenia pre seniorov.

AŽS tvrdí, že týmto projektom zareagovala na biele miesto v oblasti poradenstva pre seniorov, slabozrakých či nevidiacich v oblasti domáceho násilia. Pomáhať týmto skupinám bude preto naďalej.

V rámci trvania projektu poskytla organizácia poradenstvo 350 klientom. Na projekt získala grant z nórskeho finančného mechanizmu za spoluúčasti štátneho rozpočtu SR vo výške 74.580 eur. Partnermi projektu boli ÚNSS, Jednota dôchodcov Slovenska a neoficiálny partner Fórum pre pomoc starším.