Diplomati EÚ hľadajú jednotu názorov v otázke, či rozšíriť sankcie voči Rusku

Brusel 29. januára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Podľa zdrojov z diplomatického prostredia sa pripravuje rozhodnutie o predĺžení platnosti aktuálnych sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov

Diplomati EÚ na úrovni ministrov zahraničných vecí alebo štátnych tajomníkov sa dnes popoludní stretli v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, ktorého zámerom je hľadať spôsob, ako reagovať na eskaláciu napätia na východe Ukrajiny, z ktorej väčšina krajín únie viní Rusko.

Na stretnutí, ktoré zvolala šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, má rada ministrov zvážiť možnosť nových sankcií proti Rusku, čo má byť odpoveďou EÚ na ostreľovanie ukrajinského prístavu Mariupol, pri ktorom zahynulo tridsať osôb. Slovenskú republiku na bruselskom zasadnutí zastupuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Burian.

Podľa zdrojov z diplomatického prostredia EÚ v Bruseli sa pripravuje rozhodnutie o predĺžení platnosti aktuálnych sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov, ako aj o pridaní ďalších mien na zoznam sankcionovaných osôb.

Či k tomu dôjde, nie je ešte isté, pretože dnešné zasadnutie diplomatov je poznačené negatívnym postojom novej gréckej vlády, ktorá Bruselu vytkla, že neposkytla súhlas na to, aby ministri rozšírili zoznam sankcií. Znamená to, že národné delegácie musia najskôr nájsť jednotu a zhodu názorov v tom, o aké opatrenia chcú požiadať Európsku komisiu, aby ich následne mohli podpísať premiéri a prezidenti, ktorí sa v Bruseli stretnú 12. februára na mimoriadnom summite EÚ.

Nový šéf gréckej diplomacie Nikos Kotzias po príchode do Bruselu uviedol, že “Grécko pracuje na obnovení mieru a stability na Ukrajine a súčasne pracuje na tom, aby zabránilo rozporom medzi EÚ a Ruskom”.

Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier zareagoval, že postoj gréckej vlády vôbec neuľahčí dnešné rokovania diplomatov, kým viacerí ministri vyjadrili nádej, že únia aj po dnešku zostane v tejto otázke jednotná a podarí sa jej presadiť rozšírené reštrikcie v podobe zákazov vycestovania a zmrazenia aktív pre ďalšie vplyvné osoby zodpovedné za dianie na Ukrajine.

“Viac ako 5000 ľudí bolo zabitých od vlaňajšieho apríla, vyše pol milióna ľudí utieklo zo svojich domovov, viac ako 100.000 detí bolo vysídlených. Je absolútne nevyhnutné, aby na to EÚ reagovala a to jedným hlasom,” uviedol v tejto súvislosti írsky minister zahraničných vecí Charles Flanagan.

Francúzsky minister pre európske záležitosti Harlem Désir spresnil, že prípadné individuálne sankcie budú zamerané voči proruským separatistom na Ukrajine a tiež osobám, ktoré ich podporujú, vrátane Ruska, pretože je potrebné vyvinúť nátlak na to, aby sa konflikt stal iba predmetom diplomatických rokovaní.

Doterajšie viacnásobné série sankcií EÚ voči Rusku, z ktorých prvé kolo by malo vypršať koncom marca, mali len malý vplyv na zastavenie bojov na Ukrajine. Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius však dnes uviedol, že trvá na tom, že sankcie sú tou správnou cestou.

mž