„Človek mohol iba žasnúť, že v bunkovom jadre sedí „Boží software“ života,“ vyhlásil Collins.
V roku 2012 vyšla v Nemecku jeho kniha „Boh a gény: Prírodovedec dekódoval Boží jazyk“. No až do tohto poznania to bola pre dnes 64-ročného vedca dlhá cesta. Vyrástol v málo nábožnej rodine. Do štúdia na univerzite sa chápal ako ateista a popieral existenciu Boha. Viera sa mu zdala byť iracionálnou a emocionálnou záležitosťou. No stretnutie so smrteľne chorými pacientami ho viedlo k zamysleniu. Pri výskumoch s úžasom konštatoval, že existujú dobré dôvody pre existenciu Boha. Jeho predpoklad, že Boh neexistuje, sa mu nakoniec zdal najmenej hodnoverný.
Stvoriteľ musí existovať
V podstate je to zázrak, že vesmír v jeho komplexnosti a s jeho matematicky presným priebehom diania vôbec existuje. Nezaujatý pozorovateľ je priam nútený z toho vyvodiť, že za tým musí existovať Stvoriteľ. Collins vidí konanie Boha aj v evolúcii. Okrem toho je presvedčený, že prírodné vedy a viera sa môžu vzájomne obohacovať. Mnohé dôležité otázky nedokážu prírodné vedy vôbec zodpovedať – napríklad: „Prečo vôbec niečo existuje a nie jednoducho nič. Prečo sme tu?“
Potrat nerieši nijaký problém
Pápež Benedikt XVI. prijal tohto evangelikálneho kresťana v r. 2009 do Pápežskej akadémie vied. Pre genetika sú aj morálne zákony viery ukazovateľom cesty k Bohu. K potratu povedal, že si nedokáže predstaviť, že by potrat vyriešil nejaký problém. A neprijíma nijaký iný moment začiatku ľudského života ako počatie.
zg