Môj profil 
Predplatné
“Podľa SNS je nešťastné riešenie, že majetkové priznania podávajú len určité typy osôb, ako napr. verejní činitelia, pracovníci štátnej správy, policajti a pod. Majetkové priznania by totiž mali podávať všetky fyzické osoby, ktorých hnuteľný a nehnuteľný majetok dosahuje sumu vyššiu ako 500.000 eur,” uviedol.
Slovenská národná strana podľa neho dlhodobo apeluje na parlament a vládu, aby presadili prísnejší zákon o preukazovaní pôvodu majetku. “Vo svojom programe budeme presadzovať model, ktorý sme už niekoľkokrát navrhovali. V spomínanom prípade osôb s majetkom väčším ako 500.000 eur by sa pôvod majetku preukázal do konca kalendárneho roka. Nasledujúci kalendárny rok sa bude potom sledovať majetkový nárast takejto osoby alebo osoby, ktorá spomínanú hodnotu majetku dosiahla neskôr,” vysvetľuje. “Každá osoba podávajúca majetkové priznanie musí vedieť zdokladovať zdroj svojich príjmov. V budúcnosti to môže potom urobiť už podaním klasického daňového priznania,” dodáva Danko.
“Pokiaľ však pri prvom podaní majetkového priznania nebude vedieť daná osoba relevantne preukázať spôsob nadobudnutia majetku, bude mať možnosť ho zdaniť osobitnou sadzbou vo výške 25 percent z hodnoty majetku. Ak sa preukáže, že majetok bol nadobudnutý na základe trestnej činnosti, hrozilo by takejto osobe jeho zhabanie,” povedal s tým, že iné riešenie, ktorým “by sme sa vracali do minulosti a kontrolovali to, čo sa skontrolovať nedá, neexistuje”.
“Bojovať s korupciou sa dá len tak, ak budeme vedieť podstatnú zložku rovnice, na ktorej jednej strane musí byť majetok, spôsob jeho nadobudnutia a na opačnej strane buď výška dane, alebo sankcia v podobe zhabania majetku. Inak sa Slovensko nepohne, inak sa s korupciou bojovať nedá,” uzatvára Danko.
Skupina verejných funkcionárov, ktorí sú povinní podávať majetkové priznania, by sa mala okresať o 70 percent. U tých, čo zostanú, sa majú kontrolné mechanizmy sprísniť tak, aby informovanie o majetku nebolo len formalitou. Navrhuje to poslanec NR SR a podpredseda Siete Miroslav Beblavý, ktorý predložil na májovú schôdzu pléna nový zákon o majetkových priznaniach.
“Štát úplne zbytočne buzeruje viac ako 135.000 verejných zamestnancov, ktorých núti podávať majetkové priznania. Tieto dokumenty však nikto reálne nekontroluje a jedinou skutočnou činnosťou príslušných kontrolných úradov je ich archivácia,” tvrdí Beblavý.
Majetkové priznania muselo k 31. marcu podať okrem 6644 verejných funkcionárov aj približne 135.000 verejných zamestnancov. “Musia ich podávať nielen tí, u ktorých to má zmysel, ako napríklad sudcovia, prokurátori, policajti či úradníci vo významných pozíciách, ale napríklad aj každý hasič či radový referent na úrade práce,” pripomenul Beblavý s tým, že nenašiel jediný prípad, kedy by majetkové priznanie verejného zamestnanca viedlo k jeho postihu.
Okruh povinných osôb by sa mal teda zúžiť na policajtov, colníkov, sudcov, prokurátorov, predstavených v štátnej službe, štatutárov vo verejnej službe, veliteľov v rámci profesionálnych vojakov, výlučne nadriadených v hasičskom a záchrannom zbore a horskej záchrannej službe a ďalších zamestnancov, ktorých určí štatutár v internom predpise. Počet ľudí s povinnosťou podať majetkové priznanie tak klesne na približne 40.000 osôb, čo je menej ako 30 percent súčasného stavu.
Títo zamestnanci by podľa Beblavého vypĺňali štandardizovaný dotazník, ktorý bude mať skutočnú výpovednú hodnotu. “Preverovať údaje bude rezort vnútra, keďže pod neho bude patriť viac ako tretina tých, ktorým táto povinnosť zostane, a keďže má v súvislosti so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku aj na to vytvorené najlepšie predpoklady,” dodal Beblavý.
ml
.JPG)
.jpg)
.jpg)
