Teherán 2. decembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Iranian Defense Ministry)
Vražda vedúceho iránskeho jadrového programu Mohsena Fachrízádeha môže znovu postaviť Blízky východ na pokraj vojny. Teherán zo všetkého obvinil Izrael a sľúbil mu pomstu. Tel Aviv a Washington odmietli komentovať túto udalosť, Donald Trump ale retweetol správu o tom, že spravodajská služba Mosad už dávno Fachrízádeha naháňala
Vzali na vedomie
“Neľútostní najatí vrahovia zavraždili vynikajúceho jadrového fyzika Mohsena Fachrízádeha. Úradné osoby musia tento zločin vyšetriť a potrestať vinníkov. Je dôležité vziať pod kontrolu vedecké a technické práce mučeníka,” povedal v prejave k Iráncom duchovný vodca krajiny Alí Chameneí.
Nemenej emocionálne zareagoval na vraždu “otca iránskej jadrovej bomby”, ako nazývali Fachrízádeha izraelské a západné tajné služby, Hasan Rúhání. Iránsky prezident zo zločinu obvinil priamo izraelskú rozviedku Mosad a varoval, že reakcia Teheránu na seba nenechá dlho čakať. “Izrael chce zasiať chaos, to mu ale nevyjde. Irán chápe, že Joe Biden chce dialóg, nie konfrontáciu,” povedal Rúhání.
Stály predstaviteľ Iránu pri OSN Majid Takht-Ravanchi zaslal generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi list so žiadosťou, aby organizácia zločin odsúdila. OSN odpovedala, že “vzala na vedomie vraždu vedca” a vyzvala na zastavenie eskalácie.
Diaľková vražda
Smrť Fachrízádeha podnietila Iráncov k pouličným protestným akciám. Všetci vedeli, že v posledných niekoľkých mesiacoch prebiehal pod jeho vedením vývoj iránskej vakcíny proti koronavírusu. Ľudia boli pobúrení tým, že sa úrady nepostarali o bezpečnosť vedca. V Teheráne, Qome a Mašhade zneli výzvy “neustúpiť a vyhlásiť vojnu USA”.
Írančanov pobúrili tiež okolnosti smrti Fachrízádeha. “Obrnený voz mal ozbrojený sprievod. Tí, ktorí išli pred ním, ušli vpred, aby preskúmali situáciu na trase. Pozornosť vedca upútali zvuky vonku. Vystúpil z auta a začala paľba. Strieľalo sa z auta riadeného na diaľku,” oznámila iránska agentúra Fars.
Verzia o tom, že auto bolo riadené na diaľku, vyvolala u mnohých ľudí pochybnosti. Avšak to zosilnilo kritiku úradov a prezidenta osobne. Rúhánímu pripomenuli všetky jeho chyby. A predovšetkým neschopnosť pomstiť sa Američanom za vraždu veliteľa Iránskych revolučných gárd Kásima Sulajmáního.
Prezidentovi vytýkali tiež prílišnú povoľnosť v dialógu s MAAE. Ak nedá Teherán ani tentoraz rozhodnú odpoveď, na nadchádzajúcich letných prezidentských voľbách už nebudú mať stúpenci mierneho Rúháního kurzu podporu, vyhrážali sa protestujúci.
Iránsky parlament sa zišiel na mimoriadnom zasadnutí. Bol schválený strategický akčný plán na zrušenie sankcií. Dokument predpokladá prešetrenie záväzkov prevzatých v rámci Spoločného všeobsiahleho akčného plánu. Poslanci sa rozhodli urýchliť rozvoj jadrového programu, ak nebudú ekonomické sankcie odvolané.
“Iránsky Oppenheimer”
Osobnosť, ktorá stála za rozvojom programu, nebola dlho známa. O Mohsenovi Fachrízádehovi sa ľudia dozvedeli na začiatku storočia od odporcov teheránskeho režimu – skupiny Ľudoví mudžahedíni. Na internete boli zverejnené aj mená iných jadrových fyzikov. Skoro všetci sa stali objektami sankcií OSN a USA. Od roku 2010 boli na niektorých z nich spáchané atentáty. Štyria vedci zahynuli.
V roku 2018 Benjamin Netanjahu oznámil, že izraelské tajné služby ukradli iránskej dokumenty súvisiace s jadrovým programom. Bola v nich tiež zmienka o Fachrízádehovi, a z toho vyvodili záver, že tento vedec riadi jadrový program. Vyšlo najavo, že fyzik riadil tiež tajný iránsky vojenský projekt vývoja jadrovej bojovej hlavice pre balistické rakety, ktorý bol pozastavený v roku 2003.
“Zapamätajte si toto meno: Fachrízádeh,” povedal Netanjahu.
Reklama
Trump využil údaje izraelských tajných služieb na odstúpenie od spoločného komplexného akčného plánu. Na Teherán boli uvalené ďalšie sankcie. Vysvetlenie iránskych úradov, že jadrový program je mierový, Američania neprijali. Čoskoro na to tiež Islamská republika odmietla plniť podmienky dohody.
“Nemáme ani najmenšej potuchy”
Oficiálne Izrael neprevzal zodpovednosť za vraždu Fachrízádeha. Benjamin Netanjahu to odmietol komentovať. Jeho asistent, minister pre záležitosti obcí Cachi Hanegbi poznamenal, že “nemá ani najmenšej potuchy o tom, kto stojí za touto vraždou”.
Izraelský novinár Yossi Melman medzitým na svojom Twitteri napísal, že Mosad počas mnohých rokov naháňal iránskeho vedca. Práve túto správu retweetoll Donald Trump. Žiadna iná reakcia Bieleho domu na vraždu jadrového fyzika neprišla.
Mohsen Fakhrizadeh has been assassinated in Damavand, east of Tehran according to reports in Iran. He was head of Iran’s secret military program and wanted for many years by Mossad. His death is a major psychological and professional blow for Iran.
— Yossi Melman (@yossi_melman) November 27, 2020
Denník The New York Times s odvolaním sa na zdroje v amerických tajných službách tvrdí, že za smrťou Fachrízádeha by mohol skutočne stáť Izrael.
Nehľadiac na dosť zložité vzťahy s Iránom vraždu odsúdili úrady SAE a Jordánska. Čína vyhlásila, že je “šokovaná smrťou vedca”, a požiadala o vyšetrenie okolností tohto zločinu.
Minister zahraničia Nemecka Heiko Maas vyzval iránske úrady, aby “zachovali pokoj” a nevyostrovali situáciu až do príchodu k moci novej administratívy v USA. Vraždu odsúdili tiež na Ministerstve zahraničia Ruska.
Zabrániť vojne
“Ak Iránci prijmú zákon o urýchlenom rozvoji jadrového programu, skomplikuje to Bidenovi návrat ku spoločnému komplexnému akčnému plánu. Tento dokument predpokladá zvýšenie úrovne obohacovania uránu na 20 percent. “Nie je to síce zbrojný urán, riziko ale existuje,” vysvetľuje v rozhovore pre Sputnik analytik Ústavu pre medzinárodné výskumy MGIMO Andrej Baklickij. “Ďalšia hrozba je spojená s odstúpením Teheránu od dohody o zárukách MAAE. To znamená, že inšpektori agentúry nebudú môcť kontrolovať iránske jadrové objekty. ”
Podľa názoru odborníka môžu Izrael a USA využiť túto zámienku na útok proti Iránu. Pochybuje ale o tom, že Iránci návrh zákona schvália. Miestni politici chápu, že po schválení tohto dokumentu zmizne nádej na rokovania s Bidenom o obnovení spoločného komplexného akčného plánu.
“Dokonca aj ajatolláh Chameneí chce, aby tá nočná mora so sankciami pominula. Počíta s tým, že za vlády nového prezidenta USA sa situácia zlepší, a preto je pre Irán nevýhodné buchnúť dverami a schváliť tvrdé zákony,” hovorí Baklickij.
Politológ si myslí, že nehľadiac na Bidenove vyhlásenie o ochote obnoviť Spoločný komplexný akčný plán pred jeho nástupom do funkcie, môže dôjsť k ďalším provokáciám. “Kým je pri moci Trump, protiiránska aktivita Izraela nie je ničím obmedzená. Ak začne vojna okolo Iránu za Trumpa, USA sa do nej zapoja na strane Izraela. Teherán to vie, a preto sa pokúsi zabrániť bojovým akciám až do výmeny moci vo Washingtone,” uviedol na záver.