Na základe novely zákona o financovaní škôl a školských zariadení dostanú od 1.1.2013 peniaze na krúžky obce, kde majú deti od päť do 15 rokov trvalý pobyt. Zostáva na ich rozhodnutí, či peniaze posunú tam, kde deti chodia do krúžkov, alebo si zriadia vlastné záujmové činnosti. „Máme dve možnosti, buď sa obec dohodne so zriaďovateľom a prispeje na našu činnosť, alebo rozdiel doplatí rodič. V opačnom prípade budeme musieť požiadať rodičov,“ vykreslila situáciu Hanečáková. Dodáva, že finančná situácia mnohým rodičom nedovolí dávať viac peňazí na krúžky. “Čo ale znamená, že budeme musieť niektorým deťom oznámiť, že nemôžu pokračovať v činnosti,“ upozornila riaditeľka. Podľa nej ide o diskrimináciu detí z vidieka, pretože malé obce nemajú šancu vytvoriť také podmienky ako väčšie mesto, kde si centrum deti vyberú. Aj v staroľubovnianskom centre je zapísaných 46 detí z okolitých obcí.
Viacero obcí už avizovalo, že CVČéčkam peniaze nedajú
Dediny, kde majú deti trvalý pobyt, musia rozhodnúť o pridelení dotácie jednotlivým centrám, ktoré o to požiadajú, do konca apríla. Od niektorých však už CVČ majú zamietavé odpovede. Problémy hlásia štátne, cirkevné aj súkromné CVČ. „Rezort vytvoril podmienky a finančné krytie a od samospráv sa očakáva, že poslanci, ktorých si ľudia zvolili, budú teraz rešpektovať názor občanov. Na druhej strane budeme kontrolovať účel využitia týchto financií,“ uviedol hovorca ministra školstva Michal Kaliňák.
Kritiku však ministerstvo nedostáva len od centier voľného času, ale aj od samotných obcí a nikto nechápe, prečo sa malo meniť niečo, čo fungovalo. Hovorca Popradu Marián Galajda uvádza, že dosiaľ nedošli žiadne vykonávacie predpisy, na základe ktorých by mali postupovať.
„Novela zákona podľa nás nie je nastavená dobre. Ide o náročnú administratívnu činnosť pri realizácii takto nastavených podmienok financovania záujmovej činnosti detí. Nie sú žiadne vykonávacie predpisy,“ zdôraznil Galajda. Poprad je pritom veľké mesto s relatívnym dostatkom administratívnych kapacít, nie malá obec, kde samotný starosta vykonáva svoju činnosť len na pol úväzku.
Na území mesta je len jedno CVČ, ktoré navštevuje takmer 600 detí zo 44 obcí v okolí Popradu i samotného mesta. „Mesto Poprad oslovilo listom všetky obce, z ktorých deti a žiaci navštevujú naše CVČ, v týchto dňoch sumarizujeme odpovede jednotlivých obcí. Niektoré z tých, ktoré sme už dostali, sú kladné, iné záporné,“ dodal Galajda.
Podľa Fronca reforma “vybuchne” na jar
Zmeny z dielne ministerstva kritizuje opozícia. Exminister školstva Martin Fronc (KDH) predpokladá, že situácia sa môže vyhrotiť už na jar, kedy “vybuchne” a rezort školstva bude nútený svoj postoj prehodnotiť. Poslancov školského parlamentného výboru má prísť o situácii v súvislosti s CVČ informovať šéf rezortu školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD). “Dohodli sme sa, že ešte počas tejto schôdze pán predseda výboru Mamojka bude hovoriť s pánom ministrom, aby prišiel na výbor poskytnúť nejaké informácie,” povedala poslankyňa Jana Žitňanská (nezaradená).
Obavy z ďalšieho fungovania hlási riaditeľka prešovského ABC CVČ Helena Šimčíková. Do centra chodí 278 detí z okolitých obcí. Rodičia síce platia za krúžky od dvoch do päť eur, podstatná je však podľa nej dotácia od mesta. “Mesto v súčasnosti prispieva na záujmové vzdelávanie približne 60 a viac eur, na základe týchto nových skutočností, ak neprispeje na túto činnosť obec alebo iné mestá, musel by celý tento príspevok zaplatiť rodič,“ hovorí riaditeľka. Problém vidí aj v tom, že vyhláška hovorí o práci s vekovou kategóriou od 0 do 30 rokov, ale podľa nového zákona je financovanie viazané na deti vo veku od päť do 15 rokov.
Negatívne hlasy sa neozývajú iba z hlavného mesta, kde drvivá väčšina detí pochádza priamo z Bratislavy, nie z obcí. Na päť centier, ktoré fungujú počas celého roka, je v rozpočte vyčlenených 1,051 milióna eur, čo je o 80.000 viac ako vlani. Najväčšie CVČ na Hliníckej ulici v Rači má asi 1200 detí, z ktorých podľa zástupkyne riaditeľa Veroniky Gondoľovej len stovka nemá pobyt v slovenskej metropole. Peniaze za ne však centrum z týchto obcí zatiaľ nedostáva. “Budeme to musieť konzultovať s miestnymi úradmi a snažiť sa s nimi nejako dohodnúť,” hovorí Gondoľová. Nepredpokladá však, že by zmena zákona mohla ohroziť existenciu ktoréhokoľvek CVČ v Bratislave.


















