Cítim, že nám chýba orientácia, nádej a pokoj, čo často neprinášajú v spoločnosti ani tí, ktorí sú za to platení, ktorých prirodzenou úlohou by to malo byť. K dobrej spoločenskej atmosfére neprispievajú ani autority, ak sa ešte nejaké nájdu, od ktorých by sme očakávali vnášanie múdrosti, pokoja, nádeje. Často svoje meno i služby ponúkajú pochybným a čudným zoskupeniam. Niekedy tárajú, inokedy mlčia, alebo sa skrývajú, alebo len s pozadia, či cez hovorcov dávajú čudné informácie, akoby aj oni sa snažili zo súčasnej komplikovanej situácie niečo získať, vyťažiť, či využiť ju pre svoju budúcu kariéru, či materiálny profit.

Národ je akoby nemal zodpovedných pastierov, ktorí by ho usmernili, opatrenia a nariadenia vládcov nemajú koncepciu, rýchlo a často sa menia a človek okrem orientácie v zložitej a život a zdravie ohrozujúcej situácií je vystavovaný zbytočným stresom, ktorým by sa len pri troche dobrej vôle dalo predísť, pretože opatrenia ktoré vydajú ráno, večer zmenia inými, obmedzenia sa dotýkajú základných ľudských slobôd, preto by si vyžadovali dôsledné a zodpovedné zváženie, aby boli účinné a naozaj v prospech väčšiny národa.

O pár rokov, možno mesiacov dnes často vyslovované meno súčasného premiéra podobne ako premiérov Mečiara, Dzurindu aj niektorých ďalších nám už ani na rozum nepríde. Dnes sa však súčasní koaliční politici správajú mocensky, často arogantne, bez štipky úcty k obyvateľom krajiny, akoby sme boli ich vazalmi a rukojemníkmi a bez úcty k hodnotám, na ktorých stojí naplnený ľudský život. Akoby aj im chýbal pud sebazáchovy, pre upevnenie svojej súčasnej moci a ziskov sú ochotní robiť čokoľvek a správať sa k národu, akoby sme neboli ani ľudia, ale len prostriedok, ktorým môžu oni ľubovoľne manipulovať, a tak demonštrovať svoju silu a plniť si svoje prízemné ciele.

Aká je morálka, odbornosť, slušnosť, empatia a kultúra ľudí, ktorí získali v našej krajine moc? Čo oni vybudovali? Čím si získali dôveru národa? Kde sú vidieť výsledky ich práce? Ako sa dostali k veľkým majetkom a akou cestou k víťazstvu vo voľbách? Nebola to náhodou súhra populizmu, demagógie, mediálnych hier a peňazí? Naozaj Slovensko nemá na viac, než na to, čo predvádzajú v tejto krízovej dobe tí, ktorých si nezodpovedný národ zvolil do svojho čela. Viem, že aj to je dôsledok demokracie, ale aj demokracia by mala disponovať prostriedkami aby víťazili čestní, spravodliví, slušní, zodpovední, obetaví ľudia.

Aspoň takto sa tí súčasní pred voľbami prezentovali a toto sľubovali. Asi netušili, že tu s voľbami príde aj pandémia takých rozmerov, ktorej budú nútení čeliť. Ale na tom až tak nezáleží, kde sú tie sľuby ktorými si získali priazeň a podporu väčšiny národa? Kde je zodpovednosť za krajinu? Oni by ju mali zodpovedne viesť a my ktorí sme im nedôverovali ani pred voľbami a už aj mnohí z tých, ktorí im dali dôveru z hrôzou zisťujeme, že toho nie sú schopní, ani sa o to neusilujú. Že na to nemajú žiadne predpoklady ani štipku slušnosti a úcty k občanom.

Pohrdli sme múdrosťou, vzdelaním, inteligenciou, dobrom, pravdou, tradíciami, hodnotami, kresťanstvom aj Bohom a tak nám treba. Ešte stále je nám príliš dobre, ale ovocie toho, čo si volíme pre seba i pre spoločnosť ešte len príde. Aj v dôsledku súčasnej pandémie, ktorá nám nedovolila dôstojne osláviť Veľkonočné sviatky a už dnes vieme že ani Vianočné. Z čoho a ako chceme žiť, keď ani tieto významné míľniky v živote väčšiny ľudí v Európe aj na Slovensku nemôžeme normálne prežiť. Výhovorka lebo korona bude znieť ešte dlho a často.

Pandémia a ďalšie problémy, ktorých je veľa a nás postihujú, svoje mnohé negatívne dôsledky ešte len prinesú. Za všetko sa draho platí. Aj za našu voľbu a podporu prázdna, povrchnosti, hrubosti, arogancie, hlúposti, klamstva, podvodu… Niektorí už protestujú, ale ani v tom nevidím východisko. Problémom treba predchádzať a chrániť sa pred nimi. Teraz riešime dôsledky a dlho ešte budeme, ak sa vôbec z tohto marazmu raz dostaneme a nebude to vôbec jednoduché. Nestačí manifestovať, podpisovať, hovoriť. Treba nám postaviť sa za niečo, tvoriť, podporovať, budovať, ponúkať.

Osobitne je mi ľúto, že takmer nič neponúkajú ani kresťanské a národné zoskupenia. Tiež by radi čosi získali a akosi sa im nedarí. Chcú mať podiel na výkone moci v krajine a výhody z toho plynúce, ale chýba im konkrétna služba. Často veríme viac svojim túžbam a predstavám, ako skúsenostiam a faktom. Už nie sme v roku 1990 kedy nám museli stačiť sľuby a projekty, dnes sa musíme rozhodovať podľa skúseností a tie sú viac sklamaním, ako dôvodom k nádeji. Z národných síl má najbližšie k podielu na moci strana zastupujúca maďarskú národnostnú menšinu. To, čo predviedli kresťania v politike za 30 rokov je ukážkou a názorným príkladom, akoby sa to nemalo robiť.

Nakoniec, ako som to nedávno čítal konzervatizmus, ktorý kresťanské strany ponúkli v politike, je len pomalšia forma liberalizmu, ktorého negatívne dôsledky už začíname zakúšať. Cirkev po II. Vatikánskom koncile rozložená z vonku i vnútra, ktorý vniesol do jej života a štruktúr chaos, zmätok, neporiadok a neistotu, akoby nepochopila zložitosť doby.

Čo treba robiť? Vrátiť sa k hodnotám. Sú hodnoty, ktoré človeka, rodinu, spoločnosť tvoria a budujú a také ktoré ich rozkladajú a ničia. Každý má právo voľby. Ale vernosť hodnotám, ktoré majú trvalú platnosť a robia človeka spokojným, radostným, šťastným, môžu byť zárukou úspešnej budúcnosti.

Ak sa nám bude dariť ich presádzať a vnášať ich do osobného, rodinného i spoločenského života, tak to prinesie ovocie všetkým. Ak budeme podporovať ich nositeľov bude to osožné pre všetkých. Ak budeme podporovať ľudí, ktorí ničia, kričia, rozkladajú, búrajú, presádzajú pochybnú morálku a nemajú žiadnu odbornosť, tak sa nemusíme čudovať výsledkom ich práce. Akosi ubúda tých, ktorí by to chápali. Ľudí čoraz viac priťahuje čosi nové, i keď je to choré, čudné, škodlivé a rýchlo to ničí všetko dobré.

Ľudovít Košík